Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

21.

Alexandra pov:

Toto snáď nemôže byť pravda. Vtedy ,keď potrebujem aby Barbora zdvihla tak nezdvíha.

S Jurajom stojíme pred jej domom a čakáme kým príde po nás. Vonku je ešte tma , aj keď je už okolo piatej. Jediné čo je počuť je moje nadávanie a šumenie mora.

"Barbor už sme dole," povedala som Barbore po tom ako mi konečne zdvihla telefón.

Po chvíli sa odvorili predné dvere a vyletela z nich Barbora. Ako náhle ma uvidela sa hodila okolo môjho krku. Ja som jej za ten čas povedala ahoj a objala ju naspäť. Juraj sa len smeje popod nos. Na jeho mieste by som sa nesmiala.

Čo hovorím. Po tom ako sa Barbora pobrala z našeho objatia sa hodila na Juraja.

Po privítaní sme sa konečne posunuli ďalej. Vnútri sme sa pozdravili s Barborinym snúbencom Alexom. Ďalej sme sa posunuli na terasu.

S Jurajom sme si sadli vedľa seba a Barbora s Alexom oproti nás. No zrazu ma niečo chytilo okolo boku a potiahlo ma k Jurajovi. Môj prekvapený výraz som okamžite zmazala z tváre , kedže som si uvedomila ,že už to hráme. Nemôžme sa predsa prezradiť hneď na začiatku. A tak som to hrala spolu s Jurajom.

"Ako ste sa vlastne vy dvaja spolu zoznámili?" Spýtala sa Barbora s očami na nás.

A do...

Cestou sem sme si nestihli vymysliť žiadnu verziu , kedže sme obidvaja zaspali. Jurajove oči smerovali na mňa. Asi to mám v rukách ja.

"V klube," nič lepšie mi v tomto momente nenapadlo. A tipujem ,že pravdu by tu nechcel počuť nikto a to vrátane mňa.

Potrebujem aby sa táto téma čím najrýchlejšie odrazila preč od nás.

"Čiže dnes prídu všetci hostia?" rýchlo som sa opýtala Barbory.

"Nie dnes len kamaráti , kedže dnes budú rozlúčky. Ostatní až v sobotu ráno," začala Barbora, " inak dáte si niečo ? Po tom lete musíte byť vyčerpaní,"

"Ja by som si dala kávu, " odpovedala som. Tipujem , že dnes už toho veľa nenaspím tak som zvolila niaku kofeinovú variantu.

"Ty Juraj?" Spýtala sa Barbora Juraja.

"Tiež kávu poprosím," odpovedal Juraj.

Barbora odišla preč a ostali sme tu s Jurajom a Alexom sami. Vonku už isto ale pomaly začalo svitať. A okrem šumenia mora bolo už počuť aj čvirikanie vtákov.

Za necelých 5 minút sa vrátila Barbora aj s kávami. Za ten čas čo sme ich vypili sa dial aj východ slnka.

"Tak poobede sa vidíme," zakričala ešte na mňa Barbora pri tom ako sme nastupovali do taxíka. Môže sa ísť do hotela.

Taxikárovi som povedala názov hotela a už sme sa viezli ulicami Talianska. Po vonku chodili bežci a ľudia so psami. Vonku na moje prekvapenie bolo celkom teplo a v mojom oblečení som to veru aj celkom cítila.

Vodičovi som tento krát dala peniaze za jazdu ja a Juraj zatiaľ vybral kufre. Nachádzali sme sa skôr pred komplexom ako pred hotelom. Vyzeralo to tu pekne. Teda aspoň z vonku. Bol to akoby súhrn domčekou ,ktoré tvorili komplex kde sa nachádzal aj bazén a reštaurácia. A tá najlepšia časť bolo to ,že sa to nachádzalo necelých päť minút od mora.

Prišli sme na recepciu kde nám bez problémov dali kľúče od našej izby. Po chvílke chôdze sme našli našu izbu ,ktorá bola skôr ako taký domček.

Otvorila som dvere a hneď som si všimla ,že sa vnútri nachádza len jedna manželská posteľ.

"Čo sa deje?" Spýtal sa ma Juraj ,ktorý tahal za sebou obidva kufre.

"Je tu len jedna posteľ," odpovedala som Jurajovi.

"No a čo s tým ?"

"Neviem ako ty ale ja nebudem spať vedľa neznámeho muža," povedala som mu pri tom ako som to jasne ukazovala rukami.

"Až taký neznámy snáď nie som,"

"Reálne poznáme sa možno dokopy 2 dni," začala som , " vieš čo vyriešime to večer ja sa potrebujem aj tak osprchovať,"

Ten let ma tak vyčerpal ,že som toto ani nemala chuť riešiť.

Nezabudnite hlasovať :)
+ pridala som jednu pesničku do playlistu