Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

8.

"Barbor niako mi to seká, zachvílu ti zavolám," povedala som najlacnejšiu výhovorku a zrušila telefonát skorej ako stihla niečo odpovedať.

Rýchlo som otvorila prehliadač a klikla na niaku prvú bulvárnu stránku.

"Čo ti je.."

V prvom článku sa písalo o tom ako hokejista Slafkovský má novú priateľku. A pri tom fotka kde vystupujem z jeho auta. Už to celé dávalo zmyseľ prečo bol taký vysoký. Ale stále mi nejde do hlavy ako mi nemohlo napadnúť ,že to je Slafkovský. Ako nieže by som sledovala hokej ale on je celkom známy.

Ako ďalej čítam članok vidím len samé škaredé slová na mňa. O tom ako som zlatokopka a všeliaké iné somarinky. Tipujem ,že na sociálnych sietach sa nič iné nebude písať.

Ale keď Barbora čítala ten článok a verí tomu tak si myslí ,že chodím so Slafkovským. Čo budem teraz robiť ?!

Nervózne som začala chodiť hore dole po byte. Mojou hlavou stále prebiehajú myšlienky čo spravím. Mám presne 4 dni do odletu do Talianska. Buď poviem pravdu čo je posledná možnosť alebo...

Nad touto možnosť nechcem ani rozmýšlať. Nebudem stáť popri tom psychopate ,ktorý ma skoro zabil. A potom aby nestačilo tak ma ešte aj technicky uniesol. Nie toto fakt nie. Ale mám inú možnosť.

Ako mám jeho číslo. Mohla by som si vymyslieť ,že som si u neho v aute niečo zabudla. Aj keby to vyšlo nič o mne ten človek nevie a ani ja o ňom. Hlavne musím konať rýchlo a racionálne. Zajtra mám ešte aj školu 5 hodín a v stredu a štvrtok nápodobne.

Skorej ako som stihla rozmýšlať chladnou hlavou som vytočila jeho číslo.

Prvý pokus. Nič

Druhý pokus. Nič

Tak do tretice všetko najlepšie a ďalej sa už nebudem pokúšať sa mu dovolať.

Tretí pokus. Nič

Zrazu v momente ,keď som išla zložiť hovor mi zdvihol.

"Prosím," ozvalo sa na druhej strane.

"Ahoj to som ja neviem či si na mňa spomínaš ale som tá baba ,ktorú si zrazil dnes," povedala som.

"Och áno jasne spomínam si ,deje sa niečo?"

"Viem ,že to bude znieť čudne ale potrebovala by som sa s tebou stretnúť," povedala som celkom nervózne.

"Ako hej jasné, pozri teraz neni celkom vhod ale za takú hodinku ti napíšem, ok?"

"Ok," povedala som a zrušila hovor.

Nebolo to také zle ako som čakala. Nechcem si domýšlať ale snáď nezrušil kvôli tomu ,že ma nenávidi alebo také niečo. Popravde ani by som sa mu nečudovala. Keby niekde v bulvároch vyšla fotka s tým ,že ma zrámcoval s autom tak by to asi nebola ideálna situácia preňho.

Hodiny plynuli a zatiaľ žiadna správa neprišla. Jedine správy ,ktoré mi prišli boli od kamarátok vypytujúce sa na tie články. Celkom otravné ale zatiaľ som ani na jedinú spravu neodpísala.

Ako čas plynie tým viac si domýšlam a stresujem. Sedím na gauči a pozerám televízor. Ani neviem čo v ňom ide. Som úplne hlavou inde.

Celý život by bol jednoduchší ak by som sa ráno rozhodla sedieť doma okrem toho behu.

Žiadna správa od neho. Žiadna. Rozhodla som sa ,že už nebudem čakať a pôjdem spať. Osprchovala som sa, urobila skincare a učistila zuby a utekala do postele.

Toto bude dlhá noc. Už ležím asi 30 minút. Stále sa prehadzujem. Neviem pretať myslieť nad tým ,že mi stále nenapísal. Určite to vyzerá tak ,že sa mu len vnucujem.