Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

10.

"Vlastne hej, Ja som Alexandra ale môžeš ma volať Saša,"začala som, "a tvoje meno ?".

Opýtala som aj keď som už dávno vedela jeho meno.

"Juraj,"povedal, " a kľudne sa môžme ísť poprechádzať na ten Slavín len ma budeš musieť navigovať lebo v Bratislave to moc nepoznám".

Cesta bola úplne tichá. Až na moje rozkazy do ktorej strany má zabočiť. Nakoniec som to celkom dobre zvládla. Teraz sa už len pripraviť na jeho reakciu ,keď mu poviem ,že ho potrebujem na svadbe. V tej chvíli neviem kdo bude väčší psychopat či ja alebo on.

Zima. Akonáhle som vystúpila z auta som zacítila na tele zimu.

"Neviem či si si všimol tie články na internete," povedala som aby som konečne načala túto tému.

"Tipujem ,že hovoríš o niakych bulvárnych časopisoch,mám pravdu?".

"Áno presne tak," tipujem ,že vie ,že média o ňom píšu všeliake blbosti," no viem ,že toto bude znieť čudne ale v jednom z článkov je fotka kde vystupujem z tvojho auta a píše sa tam ,že som tvoja nová priateľka,"

Juraj mlčal tak som to zobrala ako znamenie a pokračovala som.

"No a teraz ma všetky moje kamarátly s tým opklopujú ale toto by nebol až taký problém ak by jedna z tých kamarátok nemala zachvílu svadbu," .

Ešte stále mlčal tak ja som stále pokračovala.

"No nebudem to tu preťahovať tak trochu som tej kamarátke zaklamala ešte pred týždnom ,že mám priateľa no a potom vyšli tie fotky a ona si teraz myslí ,že spolu chodím," zasmial sa. Všetko čo povie je to ,že sa zasmeje?!

"Bude to znieť šialene ale tak trochu budem potrebovať aby si šiel so mňou na jej svadbu," tak teraz si pripadám ako úplna krava. Popravde budem úplne čakať keď toto úplne odmietne.

Chvíľku sme len v úplnom tichu išli no zrazu začal rozprávať, "a kedy je tá svadba vôbec?"

"Túto sobotu no lístky do lietadla mám kúpené na piatok," povedal som.

"Lístky na lietadlo?!"

"Áno tá svadba sa koná v Taliansku a autom sa tam trepať určite nebudem," povedala som súverne s tým ako zagúlala očami.

"Po prvé negúlaj na mňa oči a za druhé na kedy máš kúpené lístky naspäť na Slovensko?"zdá sa ,že je niako veľmi zvedavý. Možno mi predsa tento plán výde.

"Na neďelu večer ,kedže hneď v pondelok mám školu," úplne tuším ,že v pondelok sa mi vôbec nebude chcieť ísť do školy ale musím.

"Ty chodíš ešte do školy?"

"Áno na výšku, nechcem byť niaky smetiar ani upratovačka a v tejto dobe skoro na všetko potrebuješ výšku," slová ,ktoré mi rodičia vždy tlačili do hlavy.

"Kdo ti to prosím povedal ,že by si bola bez výšky smetiar?" Povedal celkom uštipačným hlasom. Nálada je aspoň trochu uľachčená.

"Rodičia, radšej zarábať hlavou ako telom," toto asi vyznelo tak ,že radšej pracovať ako úctovníčka ako šlapka. Ale aspoň sa zasmial.

Už hodnú chvíľku sme kráčali smerom na Slavín. Začala som pomaly nestíhať Jurajovmu tempu.

Nastalo ticho a tak som sa rozhodla ,že sa vrátim témou k svadbe.

"Tak berieš návrch ,že pôjdeš so mňou do Talianska," začala som, "samozrejme všetko budeme hrať ako to ,že sme pár."