Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

12.

Juraj pov's :

"Chceš?" opýtala sa ma Saša pri tom ako mi ponúkala cigaretu.

Už okolo pól hodiny sme sedeli na Slavíne. Je tu celkom pekný výhľad na mesto. Celkom začínam ľutovať ,že som tu ešte nikdy pred tým nebol.

Saša sa znovu začala hrabať v kabelke. Asi aj viem čo hľadá. Zapalovač. Rýchlo som ho vytiahol z mojej bundy a ponúkol Saše.

"Aké milé," povedala sarkasticky pri tom ako sa usmiala. Podotýkam tiež sarkasticky. Následne ho položila na múrik medzi nami.

Nastalo ticho. Fajčiť by som nemal kvôli hokeju no srať na to. Vybral som Saše cigaretu z úst a potiahol som si z nej párkrát a vrátil som jej ju naspäť. Celý ten čas som cítil jej oči na mne. Chcel som niečo povedať aby som zrušil toto ticho no nič mi nenapadalo. A tak som si radšej znova potiahol zo Sašinej cigarety.

Vôbec som netušil ,že Saša mi pri dnešnej prechádzke povie ,že potrebuje ísť s niekym na svadbu. Budem maximálne úprimný padlo mi to viac vhod ako len mohla čakať. V stredu sa má udiať charitatívny ples ,na ktorý ma samozrejme pozvali. Ale naštastie tam ide aj Samo a Šimon. Takže tam budem mat aspoň niekoho koho poznám.

"Asi by sme už aj pomaly mohli ísť," povedal som a tým som aj prerušil pokojné ticho.

Saša ešte išla zahodiť cigaretu do najbližšieho smetiaka a ja som ju počkal. No zrazu začala utekať. Utekať?!

Celkom rýchlo sa blížila ku mne. Keď bola už celkom pri mne tak mi potiahla ruku a ja som bol prinútení behať.

"Čo to robíš," opýtal som sa.

"Raz mi kamoška povedala," záčala s celkom vydýchaním hlasom " ,že keď bežíš tak nič necítiš,"

"A práve teraz nechcem nič cítiť," dopovedala.

Ani ja nechcem nič cítiť a tak som utekal za ňou. Naštastie sme utekali smerom dole inak si to neviem predstaviť.

Po dobrých 5 minútach bežania Saše došiel dych a zastavila a ja s ňou. Som celkom milo prekvapený ,že vydržala tak dlho veď predsa ja mám minimálne o polovicu dlhšie nohy. Okej možno trochu preháňam.

Pozerali sme si do očí ,keď ma zrazu objímla. Začínam si domýšlať ,že sme vyfajčili niaku trávu okrem normálnej cigarety.

"Vieš som fakt rada ,že si zobral moju ponuku ísť do Talinska lebo inak fakt netuším čo by som robila," povedala tichým no úprimným hlasom.

Bol som ticho len som ju objal naspäť. Zacítil som jej prijemnú vôňu vlasov. Voňali ako vanilka s kokosom.

Tichá harmónia. Myslím ,že ani neexistuje lepšie slovné spojenie. Po solidnej minúte sa Saša začala odoberať z môjej hrude.

"Myslím ,že ja najvyšší čas ísť," zavelila a ja som za ňou začal kráčať smerom k autu.

Pomalým krokom sme kráčali k môjmu autu. Predsa ten beh nám celkom dal zabrať. Naštastie po pár minútach sme stáli pri mojom aute. Cesta bola tichá až na rádio v ,ktorom práve začali hrať pesničku 505. Túto pesničku som miloval keď som mal 16. Ale teraz ju ešte stále obľubujem a zdá sa ,že nie som jediný ,kedže aj Saša si do rytmu trasie nohou.

Čas využiť moju najoblúbenejšiu časť tohto auta. Strešné okno. A tak som otvoril okno cez tlačidla v aute.

Ako náhle prišla najlepšia vypalovacia časť tejto pesničky tak som zdvihol ruku cez otvorené strešné okno. No ešte pred tým som dal reproduktory skoro na maximum. Saša sa len začala smiať no po chvíli spravila to isté.

"Mala by si sa postaviť cez okno," navrhol som Saše. Najprv sa len zasmiala no potom tak spravila.

Auto sa valilo práve ulicou Šancová. Do psej matere táto ulica je strašne dlhá. Naštastie bolo už celkom neskoro večer čiže nebola veľká premávka a semafóry len blikali na oranžovú.

Nevedel som sa prestať pozerať na Sašu. Hlavne keď sa zaklonila a jej vlasy lietali všade okolo nej. Vyzerala ako anjel. Chcem aby sa táto pesnička nikdy neskončila. Škoda ,že si tento moment nemôžem vyriť do pamäte navždy.

Bohužial ako náhle sa táto pesnička skončila tak si Saša sadla naspäť na sedadlo.

"Tuto odboč," na Sašin hlas som sa zobudil z mojich myšlienok. Boli sme už pri Sašinom dome.

"Potom ti ešte dnes napíšem ohľade toho plesu," povedal som.

"ok tak čau a ďakujem,"

"Ahoj," na rozlúčenie som jej ešte zakýval. Keď konečne zatvorila za sebou vchodové dvere tak som sa poriadne vydýchol. 

Dupol som znova na plyn aby som čím najrýchlejsie odišiel preč. Som vážne po dnešku unavený. Dúfam ,že tu ešte po ceste nedostanem mikrospánok.

Nezabudnite hlasovať :)