Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

2.

Týždeň ubehol rýchlejšie ako som čakala. Práve som sa chystala na prechádzku s Naty. Obliekla som si nohavice s mikinou. Celkom basic ale na prechádzku to maximálne stačí. Rýchlo som si zobrala plátenú tašku, zamkla byt a utekala privolať výťah.Vo výťahu som si dala na seba slnečné okuliare kedže vonku to vyzeralo celkom nádejne na pekné počasie.

Dole ma už čakala Naty aj s jej psom. Rozhodli sme sa ,že pôjdeme smerom k centru. Kedže bývam pri zimnom štadióne tak to je takých dobrých 30 minút k centru. Cestou sme sa rozprávali hlavne o škole čo som uprímne bola rada. Aspoň sme sa nemuseli dohadovať s kým pôjdem na tú svadbu ,ktorá je už o 1 týždeň. Áno 1 týždeň. Moja aktuálna príprava bola taká ,že som dodržiavala dietu. Aby som ešte do tej svadby dala dole čo najviac sa dá. Hlavný dôvod bol samozrejme to aby všetci videli ,že som maximálne štastná a zrovnaná s mojím životom. Šaty na svadbu som ešte stále nemala kúpené a topánky na tom neboli inak.

S Naty sme pochodili asi polku Bratislavy. Aspoň moje nohy to tak cítili. A v tom prišlo to čo som nechcela počuť ani v najhoršom sne.

"No a ako si na tom s no vieš s čím. Nemám ťa predsa hodiť s mojim bratrancom," Naty začala. Asi mohla vidieť môj strach v tvári. Ale popravde svadba bola za týždeň a jediné čo som mohla spraviť bolo zaklamať Barbore ,že priateľ musel kvôli práci ostať doma alebo povedať pravdu. Pričom tá druhá možnosť neprichádzala do úvahy .

"Ostáva mi ešte niečo iné ?," musela som zahodiť všetku svoju hrdosť aby toto vošlo zo mňa. Ale asi lepšie ako dobiedzanie Barbory ,že kde mám priateľa. Jediné čo môžem dúfať pri tomto klamstve je to ,že sa Brabora nevie nič o Natálinom Bratrancovi.

"Uvidíš ,že to nebude také hrozné ako dobiedzanie Barbory," Naty ma s týmto asi chcela upokojiť ale popravde som z toho len viac nervozna.

"No ako myslíš , ale ak to tak nebude tak si neželaj," odpovedala som Naty.

"Pozri môžem mu rovno teraz zavolať a dam ho na hlas aby si to aj ty mohla počuť a dohodnem vám večeru aby ste sa nevideli prvý krát na svadbe,"Naty následne vytočila Bratranca Mareka či ako sa volá.

Prvý hovor odišiel do odkazovej schránky.

Druhý tiež.

Naty už začala strácať nervy a ja tiež. Ja aj so psom som sa rozhodla ,že budem chodiť kol dokola pri Naty. Aby som ešte nezabudla povedať ten pes sa volá Bruno. Čudné meno pre psa ale to je už nie je môj problém. Naty sa zatiaľ stále pokúšala dovolať Marekovi.

Môžete mi niekdo vysvetliť prečo musia psi všetko očuchávať. A k tomu všetkému sa viažu aj ľudia. Bruno sa znova približil k človeku.

"Bruno nie," snažila som sa ho ťahať od muža. Vysokého muža.

"To je vporiadku," muž odpovedal. Rýchlo som sa mu pozrela do očí ,kedže rodičia ma vždy učili aby som sa ľudom pozerala do očí ,keď sa s nimi rozprávam. Jeho oči boli hnedé. Celkom častá farba očí.

Rýchlo som sa snažila Bruna ťahať preč. Naštastie sa mi to na asi na 3 pokus podarilo a išla som späť ku Naty. Ešte som si všimla ako sa muž na mne zasmial. Teda hlavne na mojich pokusov odtiahnuť psa preč.

Vyzeralo to tak ,že sa konečne dovolala Marekovi.

"Pozri Marek pôjdete dnes alebo zajtra, žiadne o mesiac," Naty naň ho celkom rázne vravela cez telefón.

"Okej okej kľud tak potom dnes ," Z druhej strany telefónu sa ozvalo. Nečakala som ,že bude mať taký hlboký hlas. Popravde ani mi to neprekážalo.

"Ok tak ako som ti vravela ,že kde tak ma nestrápni prosím ťa,"Naty povedala do telefónu.

"Neboj a čau," Marek povedal a zrušil hovor tak rýchlo ,že Naty ani nestihla povedať čau.

"Vyzerá to tak ,že dnes ideš na rande s Marekom," Naty mi povedala a v jej hlase som počula aj trochu radosti.

Naty mi v skratke porozprávala celkom všetko o Marekovi. Napriklad to ,že vlastní jednu reštouráciu a má nie 30 rokov ale len 27. Čož mi dosť odlahlo.

Mala som íst s ním do reštourácie na nábreží Dunaja. Presnejšie pri River parku. Celkom ďaleko od môjho bytu ale myslím , že taxík to zachráni.