Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

27.

Alexandra pov:

"Je vidno ,že ťa Juraj ľúbi," povedala Barbora cestou taxíkom do mesta kde sme sa mali stretnúť s ostatnými babami o ôsmej a osláviť rozlúčku so slobodou.

Ja som sa len na ňu usmiala a pokračovala v písaní na telefóne. Písala som Naty ohľade toho ,že kde sa teraz nachádza.

"Vieš on sa na teba tak inak pozerá. V očiach má takú iskru a tú ma len keď sa pozrie na teba," stále pokračovala Barbora. Ja som sa to snažila ignorovať. Nevedala som ako na to reagovať alebo nechcela som si priznať ,že aj ja mám iskru v mojich očiach ,keď sa naň ho pozerám.

Po čase som sme sa konečne dostali na miesto kde boli aj ostatné baby a hlavne Naty. Konečne som sa niekomu mohla vyrozprávať. Hlavne niekomu kto ma chápal a neodsudzoval. No môj čas na vyrozprávanie sa rýchlo skončil ,kedže sme šli do baru. Hneď pri vchode ma zavial tažký vzduch alkoholu spojení s ovocnou vôňou vapov. Moja ruka, ktorú ťahala Naty ma ťahala viac a viac do baru až sme sa ocitli s panákmi jagera v ruke.

"Dobre holky, pripime si teda na našich chlapov a hlavne na to aby sme pri nich vydržali," zakričala Barbora. Všetci sme shotli našich panákov. V okamihu ma v tele zaviala horúčava. No väčšia horúčava ma zaviala po dalšom a dalšom panáku až som stratila počet, ktorý som do seba shotla. 

Chcela by som vedieť čo robí Juraj. Môj Juraj ,teda aspoň na vonok môj. Ani by som sa nestažovala keby naozaj spolu chodíme. Mám dojem ,že k nemu začínam mať city. Bojím sa toho.

Moje ruka začala pátrať po mojej kabelke. Kde sa náchadzala jedna vec. Mobil. Keď ho moja ruka konečne našla som ho odomkla. Moje prsty začali putovať po mobile kde som hľadala jurove číslo. Jediné čo teraz chcem je počuť jeho hlas a cítiť jeho dotyk na mojom tele. Konečne som našla jeho číslo, na ktoré som bez zaváhania klikla.

"Komu to voláš ?" spýtala sa ma Naty.

"Nikomu takému," odpovedala som Naty s miernym smiechom. Pri tomto Naty hneď vedela ,zme nerobím dobre. Skorej ako som sa stihla spametať môj mobil som ďalej nedržala. Držala ho Naty ,ktorá si pozrela komu volám.

"Ja som vedela ,že nerobíš nič správne," povedala Naty no to nebolo jediné čo sa ozvalo. Ozval sa aj Juraj v telefóne. Rýchlo som mobil vytrhla Naty z ruky a dala si ho k uchu.

"Saša je všetko v poriadku?" ozval sa Juraj v telefóne.

"Áno je,"

"Prosím saša choď niekam inam ,vôbec ta nie je počuť," poprosil ma Juro.

"Idem," moje kroky viedli k terase ktorá patrila tomuto baru kde bolo predsa väčšie ticho,"počuješ ma už?".

"Áno už ta počujem," začal Juraj," je všetko vporiadku ?"

"Hej je len"

"Čo len?" ozvalo sa z druhej strany telefónu.

"Nič Juraj," začala som, kedže Barbora na mňa kývala nech sa vrátim spať dovnútra baru," budem už musieť ísť prepáč."

Skorej ako Juraj stihol niečo povedať som zrušila telefonát. Nechápem čo mi to napadlo mu volať. Predsa nechodíme spolu aby som ho otravovala s tým ,že mi chýba. Cítim sa tak sama bez neho. Moje nutkanie mu zavolať sa znovu vrátilo no tento krát som sa rozhodla ,že pôjdem spať za babami a niečim tento pocit samoty zapijem. S babami sme dali další round shotov. Po tomto shote ma už začalo ale točiť. A nebola som jedina z našej partie v tomto stave.

Skorej ako som si stihla uvedomiť bolo jedenásť hodín. Čas kedy sme mali ísť do klubu ,kde sme sa mali stretnuť s chalanmi. V bare sme sa po zbytok času už len rozprávali a hrali hru fuck marry kill. Kde davali baby také zakerné kombinácie ,že vymotať sa z nich nebolo také ľahké. Moje kroky ešte rýchlo viedli na toalety kde som v odraze zrkadla uvidela seba v mojich čiernych kratasoch a tope s otvoreným chrbátom. Môj makeup pozostával z čiernej linky a nude rúžu, ktorý tam viac nebol ako bol. Z kabelky som si vytiahla rúž ktorým som si namalovala ústa. No moje kroky rýchlo pokračovali späť k babám.

"Poď už tu je taxík," z mojich myšlienok ma prebral Barborin hlas. Pri postavení som zacítila ,že alkohol ,ktorého som mala viac ako trebalo stále vo mne prúdi. Každým krokom sa mi viac a viac krútil okolitý svet, ktorý sa prestal točiť až pri sadnutí do čierneho taxíka, ktorý nás už čakal pre vchodom baru. Sadla som si dozadu spolu s Naty, ktorá mi cestou do baru hneď stihla pripomenuť ako som volala Jurovi.

"Však to nie je až také prišerné,"odvrkla som Naty, ktorá sa mi stihla za to vysmiať.

"Som zvedavá ako sa mi teraz pozrieš do očí," povedala Naty práve vtedy ako sme zastali pred klubom kde nás už vonku čakali chalani.

Akonáhle sme vystúpili z auta som si všimla Juraja. Bol pekný ako vždy.

"Ešte krajšia ako si ta pametám láska,"

Ahojte po dlhej dobe vydávam dalšiu časť. Postupom času sa pokúsim príbeh dopísať.