Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

24.

"Saša vstávaj už by sme sa mali začat hýbať," zobudil ma mužský hlas. Rýchlo som sa odvrkla a rozpametala sa zo sna.

Po otvorení očí som si uvedomila ,že sa nachádzam v Taliansku s Jurajom a o jednej nás čaká obed s Barborou. Aby sme boli úprimní na ten obed sa mi vôbec ísť nechce no je to moja kamarátka a potrebuje pomoc.

"Koľko je hodín?" opýtala som sa Juraja, ktorý sedel na posteli vedľa mňa.

"Pól jednej," odpovedal Juraj.

Sprchu už nestíham no premalovať sa stíham.

Vošla som do kúpeľne a hneď si tvár ponorila do vody aby som si ju aspoň trochu osviežila a aby mi aj odpuchla. Rukou som siahla do kozmetickej tastičky po tampóny a micelárnu vodu.

Po odlíčení ranného make-upu som si začala aplikovať daľší. Kedže vonku je neuveriteľné teplo a všetko sa v tomto počasí lepí a topí rozhodla som sa pre naturálny make-up look ,ktorý si potom premalujem až večer, kedže ideme niakam do baru.

Za necelých 15 minút som bola hotová v kúpelni. Akonáhle som vyšla z kúpelne tak som siahla po kufry. Vytiahla som si háčkovaný top a čierne kraťase. Vlasy som si dala do štipca ,kedže v týchto vysokých teplotách sa ozaj nedá fungovať s dlhými vlasmi.

Rýchlo som ešte na seba nastriekala voňavku a šla smerom k topánkam , ktoré si plánujem dať. Môj výber bol jasný - conversky čiernej farby. Ešte som si do kabelky vhodila lesk na pery, telefón a peňaženku.

Moje kroky ďalej smerovali k vchodovým dverám ,ktoré som otvorila a vyšla von. Hneď ma ovalilo nesmierne teplo. Kým sa Juraj obúval tak ja som si aplikovala lesk na pery a dala si slnečné okuliare ,kedže odmietam mať v starobe vrásky pod očami.

"Môžme ísť," povedal Juraj a ja som zamkla izbu a dala si kľúč do kabelky.

"Barbora by mala pre nás prísť autom," povedala som Jurajovi no akonáhle som to dohovorila tak som si všimla v zákrute jej auto.

"A už aj ide," ukázala som na čierne auto značky Range Rover ,ktoré akurát zastalo pred nami.

Barbora stiahla okno na aute a hneď sme sa pozdravili.

"Nasadajte rýchlo," povedala Barbora a my sme už za necelých 15 minút sedeli v reštourácii s výhľadom na celý Amalfi Coast. Sedeli sme naštastie vnútri lebo ja to v týchto teplotách vonku nezvládam.

Čas ubehol ako voda pri tomto všetkom kecaní. Naštastie ešte stále nepadla žiadna otázka ohľade našeho vzťahu a popravde budem rada ak to do konca tejto svadby aj tak ostane. Zaťial nám Barbora rozpráva o jej príhodách s jej snúbencom za čo som seriózne rada. A musím povedať ,že nie su ani tak suché ako som čakala. Niektoré ma dokonca aj pobavili a vyzerá to tak ,že aj Juraja.

"Teraz ste na rade vy," Barbora ukázala na nás a pokračovala , " aj vy musíte mať niake story times,"

Skoro ma vystrelo na stoličke ,keď toto Barbora povedala. Bohužial kreativitu nemám až takú silnú, takže teraz musím dôverovať v tú Jurajovu.

"No láska môžeš povedať tu jednu však ty vieš ,ktorú," povedal Juraj.

Teraz som sa skoro zadrhla na vode ,ktorú som pila. Akože nebol to zlý pocit byť nazvaná láska od Juraja ale nie som na to moc zvyknutá.

Rýchlo som začala v hlave vymýšlať niake tie príhody.

"Tak napríklad táto," začala som snažiac sa vyzerať maximálne sebavedomo, ",keď sme raz boli spolu nakúpiť potraviny tak nás zastavilo jedno dievča s tým ,že chce fotku s Jurajom".

"Long story short myslela si ,že som jeho sesternica," áno presne o tomto hovorím. Úboha kreativita ekonómky.

Ok toto bol asi trošku prešlap a tak som sa rýchlo pozrela na Juraja nech ma z tejto situácie zachráni.

"Hej to bolo strašne trápne," povedal Juraj a pokračoval," ale máme ešte lepšiu však ,že láska

Po dlhšej dobe sa tu hlásim znova.
Nezabudnite hlasovať :)