Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

19.

"Na letisko," odpovedala som šoférovi taxíka. Je asi pol druhej ráno v piatok a ja som úplne rozhádzaná a nevyspatá. Jurajovi som ešte včera posielala informacie k letu tak dúfam ,že nezaspal.

Ešte stále mi v hlave behajú myšlienky o tej stredajšej noci. Možno som spravila chybu s tým ,že som odstúpila.

Taxík išiel tichými ulicami Bratislavi ,pričom celá Bratislava ešte spala. Jediný zvuk ,ktorý šiel bol z rádia kde hrala pesnička Can I Call You Tonight.

Auta zastavilo a ja som podala šoférovi čiastku peňazí ,ktorú si vypýtal. Vyšla som z auta a taxikár mi ešte podal môj kufor ,ktorý bol celkom tažký no nie až taký tažký. Uchytila som pútko na kufri a viedla som smerom k vchodu na letisko. Jurajovi som vravela nech tu bude okolo druhej a teraz je 1:45.

Rozchodla som sa ,že za ten čas čo budem čakať Juraja si spravím niečo do školy a tak som si vytiahla notebook a sadla si na lavičku. Kufor a priručnú tašku som si dala vedľa seba.  Na letisku bolo celkom prázdno. Ani sa nečudujem, to len psychopat si môže kúpiť letenky na tretiu ráno.

Čas prešiel rýchlejšie ako som čakala a boli už dve minúty po druhej. No Juraj ešte stále nikde. Dúfam ,že ma  nenamotával a nikdy so mnou nepôjde na svadbu. Odložila som si notebook do priručnej tašky a vytiahla mobil. Odomkla som telefón a začala som hladať Jurajove číslo. Keď som ho našla tak som ho okamžite vytočila. No na druhej strane sa neozval Juraj ale tá otravná tetka s tým ,že je nedostupný. Och , fakt super.

Odložila som mobil znova do tašky a rozhodla som sa ,že ešte chvíľku počkám. A mám vôbec inú možnosť ako ho čakať?

"Prepáč ,že meškám ale nevedel som zohnať taxík," Začula som Jurajov hlas zo zadu. Rýchlo som sa postavila a otočila. Za mnou stál Juraj ,ktorý mal na sebe tepláky s tričkom a šiltovkou.

"Ahoj," povedala som Jurajovi a pomaly si pobrala tašku a kufor aby sme sa mohli pohnúť.

Za necelú pol hodinku sme už čakali na lietadlo. Ja som ešte niečo robila do školy a vyzeralo to tak ,že Juraj odpisoval na emaily. Medzi nami bol celý čas nepríjemé napätie. Cestou lietadlom musím Juraja ešte niečo naučiť o sebe keby náhodou si ho Barbora peverovala.

Očami som prešla po Jurajovi no akonáhle som sa dostala k jeho očiam som si všimla ,že sa on tiež na mňa díva. Rýchlo som sklopila zrak naspäť na obrazovku notebooku. Naštastie táto trápne chvíľka netrvala dlho ,kedže za malú chvílku ohlásili náš let. 

Nezabudnite hlasovať :)