Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

23.

Práve som do seba hodila posledný kúsok mojich raňajok. Moje oči začali hladať čašníka k tomu aby som mohla vypýtať účet.

Vonku sa časom ešte viac oteplilo, kedže som už asi dobrú pól hodinku sedela na raňajkách pri pláži v Taliansku po boku Juraja. Keby mi niekto pred rokom povedal ,že budem sedieť na pláži a popíjať kávu s Jurajom určite by som mu neverila. Ale nebudem klamať ,keď poviem ,že sa do tejto situácie namočil Juraj sám.

Konečne som zbadala čašníka a tak som mu zamávala aby som si mohla vypýtať účet. Za pár minút sa predo mňou dostavil bloček.

"Ja to zaplatím," ozval sa Juraj.

"Čo blázniš. Však ja som ťa tu dotiahla," rýchlo som si vytiahla peňaženku a vybrala z nej potrebné peniaze.

No vyzerá to tak ,že Juraj je neodbitní. Možno Juraj je rýchly ale ja budem rýchlejšia.

Rýchlo som po terase , na ktorej sme sedeli vyhľadávala čašníka. Akonáhle som ho našla tam som ho znova privolala mávnutím.

"questo è tutto ," rýchlo som mu odvrkla a podala čiernu škatuľku s peniazmi.

"bene grazie," odpovedal čašník ,ktorý nemohol mať viac ako 25 rokov. Teraz vám nebudem klamat ,keď vám poviem ,že Taliansky muži sú naozaj príťažlivý. Aspoň tento na mňa spravil veľký dojem.

Vrátila som sa späť do reality a otočila som sa smerom k Jurajovi ,ktorý sedel presne oproti mne. On len krúty hlavou nad tým ,že som mu nedovolila zaplatiť naše raňajky.

"Asi už aj môžme ísť. Barbora sa chcela s nami stretnúť na obed aby sme ešte prebrali posledné detaily ohľade víkendu," povedala som Jurajovi ,ktorý sa pomali začal stavať. Ja som spravila to isté a pomalým krokom sme sa vybrali smerom k chodníku cez ,ktorý sme pred tým išli.

Vonku začalo byť už naozaj teplo a tak som sa rozhodla ,že si vyzlečiem mikinu.

"Čo je?!" opýtala som sa nechápavo Juraja ,ktorý sa mňa začal pozerať po tom ako som si vyzliekla moju mikinu.

"Nič," odvrkol hlavu a začal znovu kráčať. No tento krát začal svoje kroky o čosi zväčšovať a zrýchlovať.

Mojím malým nohám dáva naozaj zabrať , a tak sa rozhodnem ozvať : " Juraj môžeš prosím spomaliť , nie každý má dva metre,"

Zastal a počkal na mňa. Akonáhle som ho dobehla tak začal kráčať znova. No tento krát o dosť pomalším tempom. Takým ,ktoré som aj ja stíhala.

Po dobrých 10 minútach tichej chôdze sme sa konečne dostali pred vchod našeho ubytovania. Vybrala som klúče z mojej kabelky a otvorila dvere. Vyzula som si topánky a smerovala rovným smerom k manželskej posteli.

Tento skorý let na mňa celkom dosť dolahol a celkom mám chuť si aj pospať.
Do jednej mám presne 3 hodiny. Akurát čas na krátky spánok.

"Neviem ako ty ale ja som celkom unavená. O jednej sa stretávame s Barborou ,čiže budem rada ak ma dovtedy necháš pospať," povedala som Jurajovi a hodila sa do postele.

Juraj nepovedal ani slovo. Od rána je niaky tichý no budem to pripisovať k tomu skorému letu.

Moje oči sa pomaly ale isto zatvárajú ,keď v tom zacítim mužskú voňavku.

Nezabudnite hlasovať :)