Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

18.

"Keby som sa mal zložiť po každom takomto článku tak by som už dávno žil na antidepresívach," povedal Juraj.

"Kdo hovorí ,že ja od nich nemám daľeko,"

Nachádzali sme sa v centre mesta ešte pekných 15 minút chôdze k môjmu bytu. Naštastie vonku nebola taká zima a bolo úplne vpohode ísť len v tomto outfite. Plus som bola ešte ohorúčená z alkoholu.

Išli sme po tichýh bratislavských uliciach kde sme raz za čas stretli niaku pripitú partiu. No môj mobil začal vibrovať. Zastala som a vytiahla si z kabelky mobil. Juraj si až po chvíli všimol ,že som zastala.

"Volá mi Barbora," povedala som mu.

Pozrel sa na mňa nechápavím pohľadom.

"Tá nevesta," povedala som presnejšie a vyzeralo to tak ,že Juraj pochopil koho som myslela. Rýchlo som prstom potiahla tlačidlo prijmutia hovora a za pár sekúnd som počula Barborin hlas.

"Ahoj konečne si zdvihla,"  začala," pôjdem rovno k veci,"

"Ahoj Barbor," povedala som pomaly a počúvala jej hlas ďalej.

"Rýchlo som ti ešte dokupovala jednu letenku pre priateľa len nastal jeden problém,"

"Barbor však som ti hovorila ,že ich kúpim sama,"

"Môj nápad bol sa brať v Taliansku, tak nebudeš snáď za to platiť ty," začala Barbora," no a naspäť k problému. Jediný voľný let s dvoma sedadlami vedľa seba bol o 3 ráno,"

" o 3 ráno v piatok?"opýtala som sa Barbory.

"Áno v piatok, viem ,že je to veľmi skoro ale lepšie letenky som nenašla,"

"Nie je to úplne v poriadku," začala som, " tak ďakujem a ahoj,"

Rýchlo som zrušila telefonát lebo som bola celkom nahnevaná. Komu sa chce vstávať o 1 ráno na lietadlo. Mne nie.

Asi si Juraj všimol moju znechutenú tvár a tak sa ma spýtal čo sa stalo. Vysvetlila som mu celú situáciu a išli sme ďalej. Juraj ma asi nechcel ešte viac vytočiť a tak sme obidvaja boli ticho.

Stlačila som tlačidlo na prechode a čakali sme kým nám skočí zelená. Prešli sme prechod a za necelých 5 minút sme sa nachádzali pred mojim vchodom. Bolo ticho. Trápne ticho. No ja som sa ho nehodlala prerušiť. Radšej som si začala hladať v kabelke kľúče. Cítila som Jurajove oči na mne.

Kľúče som našla a začal som hladať čip od vchodových dverí. No Jurajova ruka ma zastavila. Hneď ako som sa pozrela naň ho som s ním nadviazala oční kontakt.

Pomaly sa približoval ku mne. No ja som sa vzdialovala. Na posledy som sa bozkávala s Jakubom.

"Prepáč ja nemôžem, informácie k letu ti pošlem do správ," rýchlo som odvŕkla a znova hľadala čip na kľúčenke.

Rýchlo som otvorila dvere a vošla cez ne. Ešte som rýchlo zakývala Jurajovi a utekala privolať výtah. Očami som ešte pozrela cez dvere a všimla si Jurajovu sklopenú tvár a jeho pomalú chôdzu.