Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

16.

Alexandra pov:

Bol skoro koniec plesu. My sme si s Jurajom spolu pár krát zatancovali aby sme to čím najlepšie zahrali. Bol to zaujamavý pocit. Naposledy čo ma niekto takto chytil bol Jakub. Museli sme sa ešte pozerať aj navzájom do očí. Pár krát som mala pocit ,že to nevydržím a rozosmejem sa. Ale vnútri som si povedala ,že ak chcem aby išiel so mňou do Talianska musím to hrať profesionálne.

"Chalani bolo nám s vami dobre ale však ochvíľu sa uvidíme, čo trepem," Jurajove slová ma priviedli späť do reality. Juraj sa začal stavať a ja som urobila nápodobne. Vyzerá to tak ,že ideme už konečne preč. Ako neberte ma zle ale nemám rada akcie tohto typu.

Juraj ma chytil za ruku a celkom svižným krokom sme odchádzali. Ako náhle sme prešli cez dvere na chodbu sme sa pustili.

"Pôjdeme sa ešte ku mne prezliecť a potom ideme do klubu," začal Juraj, "a tam sa stretneme aj so Šimon a Samom," .

"Budeme to aj tam hrať či?" opýtala som sa Juraja.

"Hej. Človek nevie kde budú skryté média,"

S Jurajom sme prešli cez vchodové dvere od divadla. Prsom ukázal smerom na parkovisko ,ktoré bolo vzdialené asi štvrť kilometra od divadla.

Keď sme prišli k autu stál tam šofér ,ktorý Jurovi podal klúče. On ich vzial a nasadol do auta. No ešte pred tým niečo pošepkal šoférovi. Ja som si tiež sadla do auta a čakala kým Juraj naštartuje.  Za necelých 8 minút Juraj odbáčal do garáže. Zaparkoval a ja som sa odpútala. Zobrala som si kabelku a natiahla si ruky. Juraj zasa zobral moju tašku s náhradnými šatami z kufra.

Nasledovala som Juraja ,ktorý šiel smerom k dverám. Za dverami sa nachádzal výťah ,ktorý privolal. Za ten čas čo sme čakali sa Juraj oprel o stenu. No jeho oči stále blúdili po mojom tele. Naštastie prišiel výťah a vstúpili sme doň. Juraj stlačil niake tlačidlo a išli sme hore. Od momentu kedy sme vstúpili do auta bolo ticho. Ešte nikdo nepovedal ani jedno slovo.

Výťah zastal na 28 poschodí a my sme vystúpili. Juraj si vybral klúče z vrecka nohavíc a odomkol dvere. Zasvietil a ja som vošla do jeho bytu. Vyzeral tak prázdne.

"Ja viem vyzerá to tu akoby tu nikdo nebýval ale ešte som nemal čas to tu upraviť," povedal Juraj. Asi si všimol môj prekvapený výraz. Vyzuli sme sa a Juraj mi ukázal kde nájdem kúpeľnu. Ja som sa išla prezliecť do kúpeľne a Juraj do spálne.

Hneď ako som vošla do kúpeľne som si všimla svoj odraz v zrkadle. Akonáhle som sa prezliekla som si ešte upravila make-up.

"Hotová?" opýtal sa Juraj ihneď ako som vyšla z kúpeľne. No očami stále niečo pozeral v mobile. Zdá sa ,že už aj Juraj sa stihol prezliecť. Mal na sebe čierne skinny nohavice a čierne tričko. Nič špeciálne.

"Áno ,môžme už ísť," povedala som Jurajovi a on sa pozrel na mňa.

"Ok," povedal no znel tak inak. Neviem to popísať no bolo to niečo iné. Pomaly sme si začali nazúvať topánky. Ja som si naštastie doniesla aj náhradne topánky. Lebo v tých opätkoch by som to naozaj nezvládla. Juraj už stál ,keď som si dozavezovala tenisky. Otvoril dvere a a ja som vyšla. Išla som privolať výtah kým Juraj zavrel dvere.

Výťah prišiel a ja s Jurajom sme nastúpili dovnútra. Ja som si cestou pozrela v telefóne všetky správy od Naty. Poväčšine my písala o tom ako dopadol ples. No ja som rozhodla jej odpísať až po tej celom dni. Výťah sa zastavil a my sme vystúpili. No neboli sme  v garážach ale na prízemí.

"Pôjdeme taxíkom aby sme potom nemuseli riešiť auto," povedal Juraj a ja som ho nasledovala smerom k východu.

"Jasné," odpovedala som Jurajovi ,ktorý zatiaľ otváral vchodové dvere. Taxík nás už čakal a my sme doň nastúpili. Juraj povedal ulicu a už sme sa viezli.

Cesta bola znova tichá. Každý sme len pozerali do telefónov. Vyzeralo to tak ,že Juraj si s niekym píše a ja som zatiaľ pozerala informácie ohľade sobotnajšej svadby. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali z taxíka a kráčali smerom k baru.

Juraj mi otvoril dvere a poobzeral sa po bare až pokým neuvideľ chalanov. A už sme sa rútili smerom k ním.

"Čaute chalani," povedal Juraj a dal im to chlapské pozdravenie. Presne to kde si navzajom rukami potlapkajú po chrbte. Ja som im len zatiaľ dala chabé zakývanie. Naštastie som tu nebola jediná žena ,kedže Samo a Šimon mali vedľa seba ich priateľky.

Chalani objednali pár pohárikov tequily a každý sme si ich dali zopár. Cítila som ,že mi ten alkohol prúdi v krvi.

"Poďme tancovať," zakričal cez hlasnú hudbu Samo. Šimon a Samo za sebou ťahali ich priateľky a Juraj ťahal svoju falošnú priateľku. Inak povedané mňa.

Ešte ,že som si dala tie poháriky lebo asi by som sa toto nikdy neodvážila robiť. Čiže si viete predstaviť ,že všetci boli vysmiatý a aj ja. Keď sme prišli medzi masu ľudí začula som ,že práve hrajú pesničku welcome to st. Tropez. Totálna vypalovačka ešte z detstva.

Nezabudnite hlasovať :)