Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

28.

„ešte krajšia ako si ta pamätám Láska," povedal Juraj pričom ma objal zo zadu. V okamžiku ma objal nie len Juraj ale aj jeho vôňa. Jeho ruky prestali putovať po mojom tele a zastali na mojich bokoch.

Ako náhle som videla ostatných ísť smerom k vchodu zobrala som Jurajovu ruku do svojej a ťahala ho smerom kde idu ostatný. Klub , do ktorého sme šli vyzeral celkom moderne. Vonku stála rada cez ,ktorú sme sa celú predbehli. Vyhadzovači po tom ako im Barbora povedala slovko okamžite ustúpili a otvorili našej celej skupinke vchod. Hneď pri vchode boli schody po ktorých som sa ledva potackala keďže vo mne ešte stále prúdil ten alkohol z predošlého baru ,kde sme boli s babami.

Jurajov hmat na ruke som stále cítila ale pre istotu som sa pozrela za seba či to je ozaj on. Bol to on vo svojej plnej krase. Jeho hnedé oči priam svietili. Okamžite ako jeho oči zablúdili do tých mojich som odvrátila pohlaď späť na Naty ,ktorá šla predo mnou.

Ako náhle sme si sadli na naše miesta mi Juraj zobral ruku a potiahol ma niekam. Ani neviem poriadne kam keďže v tomto bare som bola po prvý krát. Jedine čo som cítila bol jeho pohlaď ,ktorý bol stále na mojom tele. Zrazu Juraj zastal a ja som sa ocitla na jeho hrudi.

„Si v pohode Saška?" spýtal sa ma Juraj , ktorý ma rukami podopieral.

„Áno som prečo by som nebola?"

„neviem pri tom telefonáte si neznela úplne ako ty," odpovedal .

„dobre možno som toho trošku viac vypila ,ale to nie je nič také závažné."

„Saška môžeš prosím definovať viac," poprosil ma Juraj no ja už som v tomto momente nevedela zniesť túto konverzáciu a popravde ani som sa moc nechcela priznať koľko som toho v skutočnosti vypila a tak som spravila prvé čo ma napadlo.

Pozrela som sa do jeho očí a nevedela som už viac odolať.

„no odpovieš mi už?" znova sa ozval Juraj.

Konečne som spravila to čo som mala chuť spraviť celý večer. Jeho pery chutili po čerešňovom carmexe a jeho dych po peperminte. Jeho ruky sa v okamihu ocitli na mojich bokoch a tie moje na jeho hrudi. Viem že by som toto nemala robiť ale neviem stým prestať. Jeho ruky pomalým tempom prešli cez môj chrbát až dokým sa neocitli v mojich vlasoch. Cítila som ,že Juraj chce viac. Nebol jediný ,ktorý chce viac. Moje špičky sa pomaly zdvíhali aby som bola bližšie k nemu a moje ruky sa premiestnili na jeho tvár. Jeho pomalé bozky ma privedú do šialenstva.

Moje telo nevnímalo čo sa deje okolo mňa. Jediné čo som vnímala boli Jurajove ruky v mojich vlasoch a jeho pery, ktoré chutili po čerešniach. Cítila som ako sa Juraj usmial a tak som otvorila oči a uvidela jeho hnedé oči ,ktoré sa už pozerali na mňa.

„toto ti stačilo ako odpoveď?" spýtala som sa.

„Viac než stačilo," odpovedal Juraj ktorý ma privial do objatia.

„Mali by sme už ísť za ostatnými, určite nás už hľadajú," odtiahla som sa od neho a chytila som ho za ruku.

Hneď pri prvom kroku som zacítila alkohol, ktorý vo mne ešte stále musel prúdiť. Juraj si všimol moje zaváženie pri druhom kroku a tak sa rozhodol ,že bude k stolu viesť on. Pri tom ako išiel predo mnou som každým krokom zacítila jeho vôňu ktorá robila za sebou neviditeľný obláčik.

Pri príchode ku stolu nám viacerí dali trápny pohlaď akoby sme s Jurajom jebali na toaletách. Bohužiaľ tam sa to až nedostalo no raz možno sa to tam dostane.

Sadla som si vedľa Juraja a v ruke sa mi hneď ocitol shot vodky. Pri pohľade na Jurovu ruku som si všimla ,že už aj jemu niekto stihol strčiť do ruky shot vodky. Pozrela som sa mu do jeho hnedých oči a očami naznačila nech to dáme dole naraz.

Ďalšie čo som zacítila bola silno alkoholická chuť v mojom hrdle. Okamžite som sa pozrela po stole či sa tam nenachádza niaka brzda. Po mojom smolnom pátraní som absolútne nič nenašla.

„Čo moc silné láska?" pošepkal mi Juraj pomaly. No jeho teplý dych som stále cítila na mojej pokožke až dokým mi nedal pusinku za ucho a znova mi pozrel do očí.

„Asi by sme mali ísť za ostatnými ," prerušil Juraj ticho medzi nami. Ani som si za ten čas neuvedomila ,že ostatný odišli a ostali sme už len sami. Poobzerala som sa po celom klube až kým mi oči nezastali na Naty ,ktorá sa ako vždy lepí na svojho priateľa najmä bokmi akoby ho videla posledný krát za svoj život.

„Chce sa ti Juraj?" spýtala som sa na čo sa v sekunde otočil smerom ku mne.

„Neviem čo iné tu chceš robiť?"

„okej tak poďme za nimi ale budeš ma musieť viesť ty Juraj,"

Pri postavení so mnou točilo ešte viac ako keď som sa sem posadila. No našťastie Juraja sa nedalo ani v dave ľudí stratiť a ešte k tomu ,keď mi celý čas držal ruku za ktorú ma ťahal k sebe. Svetla ktoré blikali po celom klube mi trosku znemožnili videnie no Juraj ma stále pevno držal za ruku. Jeho kroky začali spomaľovať až dokým sme sa neocitli pri Naty, ktorá určite zažívala časy jej života akurát.

Juraj sa otočil smerom ku mne a jeho ruky začali blúdiť po mojom tele. Z ramien sa pomaly dostali až na môj zadok.

„ako sa ti dnešok zatiaľ páčil Saška?"

po dlhšej dobe postujem dalšiu časť. Nezabudnite hlasovať :)