Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

26.

Juraj pov:

"Long story short myslela si ,že som jeho sesternica."

Asi to nie je moc vtipné ale chce sa mi smiať čo za hnoj vymyslela Saša ako príhodu.

Pozrel som sa na Sašu a vyzerá byť celkom zúfala. Myslím ,že prišiel čas na to aby som ju zachránil. Aj keď nebudem klamať ,keď poviem , že je celkom vtipné pozorovať ako sa sama zakopáva.

"Hej to bolo strašne trápne, ale máme ešte lepšiu však ,že láska ."

Ok asi som to ešte viac dosral ,ale nevedel som si pomôcť ako si vymyslela túto veľmi 'vtipnú' story. Celkom ma zaújma čo si vymyslí. Okrem toho aby začala vymýšlať storku tak ma kopla do nohy. Áno do nohy. Toto dievča ma neprestáva prekvapovať. Ja som sa zasmial popod nos, kým jej pohľad smeroval na mňa.

Saša namiesto toho aby si vymyslela niečo tak utiekla na toalety. Musím uznať ,že celkom kreatívne. Ale neviem či až tak vyhodné pre ňu ,kedže teraz mám nad týmto celým voľnú ruku.

"Tak Juraj povedz ju ty ," povedala Barbora.

"Jasné pravdepodobne sa za toto hanbí a preto utiekla na záchod," zasmial som a začal si vymýšlať nonsensi.

Barbora sa len smiala ako psychopat. Asi na toto ma na letisku varovala Saša. Ale neprekáža mi to aspoň na túto storku maximálne naletela.

Za čas kedy sa Barbora dala do kopy zo svojho záchvatu smiechu prišlo jedlo a aj Saša z toaliet.

"A už si späť," začala rozprávať Barbora pri tom ako si všimla ,že sa Saša vrátila ," Juraj nám práve dohovoril tu príhodu ,ktorú si nám nechcela povedať a popravde ani sa nečudujem ,že si nám to nechcela povedať".

Nebudem klamať ale som prekvapený ,že na najviac bezhlavú storku naletela ale neprekáža mi to.

Sasa s ana mňa nechápavo pozrela. Skôr by som povedal ,že ma vraždí pohľadom. Priam zavražduje.

Za čas kedy som jedol svoje jedlo Barbora trepala a trepala. Až dokým jej do toho neskočila Saša: " ako je dneska vlastne naplánovaná tá rozlúčka."

"No vec sa má tak ,že ty pôjdeš so mňou a babami do mesta," začala Barbora a prebodla pohľadom Sašu ," a Juraj by šiel s tuto mojím pánom manželom ak mu to samozrejme neprekáža."

"Samozrejme ,že mu to nebude prekážat," povedala za mňa Saša akoby som bol skôlkár.

Slnko priamo svietilo na Sašu. Svetlo sa odrážalo od farby jej vlasov. Nevedel som odvrhnúť zrak no v tom sa pozrela na mňa Saša a ona ukončila očný kontakt skorej ako som sa stíhol nadýchnuť.

"Ok tak to je super potom. A mohli by ste prísť ku nám, tam sa rozdelíme a každý budeme pokračovať po svojom," dohovorila Barbora a znova som sa pozornostou vráil k stolu.

"Áno to je samozrejmé," povedala Saša.

Moje oči ma znova ťahali k Saša. Nevedel som sa odrhnúť. Dokonca mám pocit ,že som prestal na chvílku vnímať relitu ,kedže som si uvedomil ,že čašník rozpráva s Sašou po taliansky.

Toto dievča ma neprestane prekvapovať asi nikdy. Chcel by som vedieť čo sa ešte v nej skrýva.

Nezabudnite hlasovať :)