Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//

11.

"Tak berieš návrch ,že pôjdeš so mňou do Talianska," začala som, "samozrejme všetko budeme hrať ako to ,že sme pár."

"Okej, okej trochu rýchlo ideš na mňa," začal, "ak budem úprimný aj ja by som potreboval niekoho na jeden ples."

Bola som ticho. Jediné čo bolo počuť boli naše nohy. Už sme mohli aj dobrých 15 minút kráčať a Slavín bol už v dohľade. Vonku bola už aj tma, škoda ,že sme nestihli západ slnka.

"Bude to vlastne charitatívny ples ,ktorý by sa mal konať asi v Štvrtok alebo v Stredu teraz neviem," z mojich myšlienkových pohodov som sa zobudila aby som mohla celú moju pozornosť znova venovať Jurajovi.

"O týždeň však?"

"Nie práveže by to malo byť tento týždeň," tento týždeň?!

Moc sa mi nechce trepať na niaky ples no ak chcem aby šiel so mňou na tú svadbu musím pre to aj ja niečo spraviť. Čiže asi budem musiet ísť na ten ples s Jurajom. Ale ,že túto stredu alebo štvrtok to bolo skôr šokantné. Skoro ma vystrelilo na Mars ,keď to povedal.

Za ten čas čo som si uvedomila ,že mi môj plán vychádza sme konecne vyšli na Slavín a zdá sa ,že aj Juraj našiel presný dátum a čas toho plesu.

"Je v stredu neviem prečo som mal pocit ,že je v štvrtok," povedal.

"A koľkej začína lebo chápeš mám školu,"

"Píšu tu ,že o 19 začína. Tipujem ,že to bude trvať také 3 hodinky a možno potom chalani spravia niaku afterparty,"

Sedli sme si na múr s výhľadom na mesto. Večerné rozsvietené mesto. Milujem Bratislavu. Nechápem ako som mohla pred tým existovať v dedine kde bol jeden obchod, jeden kulturák a jeden obecný úrad. A ešte som zabudla veľa ukecaných babiek ,ktoré neustále ohovárali.

Sedeli sme v tichu. V príjemnom nerušenom ticho.

"Môžem sa ta niečo opýtať?"

"Počúvam," odpovedal.

"Aký si vlastne vysoký lebo ja by som ti kľuden tipla aj 2 metre,"

"Bola si blízko mám meter deväťdesiat," povedal no ako si neprestal a pokračoval, " teraz ja, prečo nemáš priatela?"

"Ako si idetifikoval ,že nemám priatela?"

"Asi by si inak nepotrebovala falošneho priatela na tú svadbu,"

"Vlastne hej, no ako začat môj posledný priateľ bol agresor," povedala som a pomaly som stišovala svoj hlas, " najprv mi len dal facku no potom hneď ako sa mu niečo nepáčilo ma zbil"

Mlčal a tak som pokračovala.

"Bolo to tažké od neho odísť predsa mala som len osemnásť no odišla som od neho a teraz žijem svoj najlepší život,"

"To mi je ľúto,"

"Nemusí ti to byť lúto je to už minulosť," nechápem prečo mu to je ľúto ale popravde väčšina ľuďí poviem na to to isté. No nič sa s ich vetou nezmení tak načo to riešia.

Začala som sa hrabať v mojej kabelke. Hľadala som jednu vec.

A mám ju. Krabička od Cigariet.

Na takúto situáciu sa presne hodia cigarety.

"Chceš?"opýtala som sa Juraja.

Pokýval hlavou na znak nie. Aspoň budem mať viac cigariet na daľšie stavy núdze. Vytiahla som si jednu cigaretu a strčila som si ju do úst.

Už mi chýba len jedna vec a to je zapalovač. Začala som sa znova hrabať v kabelke. No skorej ako som stihla hocičo nájsť mi Juraj podal jeho zapalovač.

"Aké milé," povedala som sarkasticky.

Pocit na nezaplatenie. Pár krát som si potiahla z cigarety až dokým mi ju Juraj nezobral z úst a potiahol si z tej istej aj on. Následne mi ju vrátil.

Ja som sa mu len pozerala do očí. Aby to nebolo také trápen rozhodla som sa ,že niečo poviem. No nič zo mňa nevyšlo. Znova som si potiahla z cigarety a Juraj mi ju znova zobral a potiahol si aj on. Pohltilo nás ticho.

Po pár minútach sme skoro dofajčili cigaretu.

"Asi by sme už aj pomaly mali ísť," navrhol Juraj.

Rýchlo som zahasila cigaretu a išla som ju zahodiť do najbližšieho smetiaka. Juraj len stál.

Keď bežíš nič necíťiš.

Tieto slová mi vždy hovorila Naty. Možno to je pravda. Čas to otestovať. Začala som utekať smerom k Jurajovi.

"Čo to robíš?" opýtal sa ma.

Okrem adekvátnej odpovedi som mu len potiahla ruku aby začal utekať so mňou. A tak sa aj stalo.

"Raz mi kamoška povedala," záčala som s mojim otrasením hlasom, " ,že keď bežíš tak nič necítiš,"

Pozeral na mňa ako keby som utiekla z psychiatre. No mňa to neodradilo a pokračovala som behaním dole kopcom smerom naspäť k Jurajovmu autu.

"A práve teraz nechcem nič cítiť,"

P.S. : aktualizovala som playlist
Nezabudnite hlasovať