6.

1.3K 29 0
                                    

Pov - point of view (bod videnia)

Juraj pov's

Moje dnešná večera so Samom a Šimonom bola lepšia než som očakával. No stále neviem prestať myslieť na to dievča ,ktoré som zastavil na záchadov. Zhodou náhod som ju dokonca dnes stretol už 2 krát. Raz pri štadióne kde som musel ísť vybaviť niake papiere kvôli reprezentovaní Slovenska. A druhý krát som ju stretol v tej reštourácii.

Popravde ani moc neviem prečo som jej dal moje číslo. Ale nebudem klamať pri tom stole s tým chlapom vyzerala dosť stratená. A jej oči stále blúdili po celej reštourácii. A ten chlap , s ktorým tam sedela vyzeral dosť namyslene. Moc som nepočil z ich konverzácie no čo môžem povedať je to ,že mal strašne hrubý hlas. Znel ako keby každý deň vyfajčil minimálne krabičku cigariet.

Ani moc neviem ako ich zjavné rande dopadlo no vyzerá to tak ,že dievča ešte stále žije. No a to som hlavne zistil pri jej telefonáte kde znela ako keby si hodila do seba 20 panákov. Bola o dosť viac odvážna ako pri našom narazení v reštourácii.

Teraz ležím v posteli. A vôbec neviem zaspať. Neviem komu mám teraz prikladať za to vinu či jej alebo jedlu. Vôbec netuším čo mám robiť. Môže byť tak okolo polnoci. Čím dlhšie ležím tým vo mne rastie nutkanie jej zavolať naspäť.

Hneď ako zoberiem mobil tak ma ožiari jeho obrazovka. Prečo do riti mám jas na maxime. Cítim sa ako keby som mal každú sekundu oslepnúť. Po mojom asi 4 pokuse sa mi podaril snížiť jas na telefóne. Rýchlo som sa prekliklal cez otvorený instagram a utekal pozrieť číslo tej baby čo mi volala. Bola hneď na vrchu a tak som ihneď bez premyslenie klikol na tlačidlo volať. Telefón už zvoní no poriadne ani neviem čo by som jej povedal. Po chvíli zvonenia ma to hodilo do odkazovej schránky. Super. Milujem to. Tak jej aspoň skúsim napísať keď sa jej neviem dovolať.

Napísal som jej prvé 3 blbosti ,ktoré mi prišli do hlavy. Moje prsty na telefóne ďalej smerujú na instagram. Po pár minútach scrollovania na instagrame som sa úplne znudil. Stále ju neviem vypustiť z hlavy. Asi nemá zmyseľ byť na telefóne keď už asi dávno spí. Rýchlo som dal telefón na nabíjačku a šiel znova spať.

Už asi dobrú pól hodinu tu ležím v posteli ako mŕtvola no nie a nie zaspať.
Že by som jej znova zavolal? Predsa nič nedám za vyskúšanie.

Znova môj hovor išiel do odkazovej schránky. Asi znamenie na to aby som už išiel spať. Mobil som znova zapojil na nabíjačku a šiel som spať do postele.

------------------------------------------------------------

Ani neviem ako som včera zaspal ale zaspal som. A teraz si práve umývam zuby a pozerám na seba do zrkadla. Mám také veľké kruhy pod očami ,že vyzerám ako keby som nespaľ tri dni. No dosť pozeranie na seba v zrkadle lebo mám celkom na ponáhlo.

Dnes mám jedno celkom dosť dôležité stretnutie ohľade jedného projektu. Popravde som celkom rád ,že mám teraz 1 týždeň pauzu od hokeja. Ale zasa za týždeň letím naspať do USA. Niekedy si kladiem otázku prečo radšej nemôžem byť ako normálny ľudia. Študovať výšku potom si nájsť priateľku , s ktorou by sa zobral a mali by sme 2 či 3 nepodarené deti. Okrem toho mám slávu, neustále prenasledovanie médii a samé baby ,ktoré ma využívaju kvôli peniazom.

Rýchlo som sa osprchoval a obliekol do oblečenie. Ďalej som do seba hodil niečo čo som našiel v chladničke a utekal sa obuť. Rýchlo som zavrel môj byt ,ktorý využívam len niekedy. Ani poriadne neviem na čo som ho kúpil keď väčšinou ani v Bratislave niesom poriadne nikdy. Možno také 2 týždne dokopy sa nachádzam v Bratislave. Ako myslel som 2 týždne v roku aby sme si boli jasní.

Privolal som si výťah a stlačil tlačidlo na najnižšie poschodie. Inak povedané do garáže. Odomkol som svoje čierne auto a nasadol doň. Mal som sa stretnúť kvôli jednému projektu. Asi som to už aj spomínal. Mali sme sa stretnúť v hoteli vedľa zimného štadióna.

Super meškám. Dupol som ešte viac na plyn a letel som ulicami Bratislavy. No zbohom. Prešiel som cez červenú. Rýchlo sa ešte snažím zabrzdiť no skorej ako som to stihol som narazil do človeka. Presnejšie niakej ženy. Najhorsie čo by som teraz mohol spraviť je útek z miesta čina. Rýchlo som vystúpil z auta a utekal pomôcť žene ,ktorú som práve zrazil.

No ako som sa jej zapozeral do tváre som zistil ,že to je ona. Tá ,ktorú som stretol včera pri štadióne a v tej reštouáracii. Neviem či toto je nieke spiknutie proti mne ale prečo ju stále stretávam. Toto mi vôbec nepomáha k tomu aby som na ňu zabudol.

Moje myšlienkové pochody som rýchlo zmazal z hlavy a utekal som ju niako zobudiť.

"Hálo zobudťe sa," pri týchto slovách som ju pár krát prefackal a chvála Bohu zobudila sa.

Za Všetko Môžeš Ty //Slafkovský FF//Where stories live. Discover now