Azyl ✔

45ǂ Caught and Mad

Media: Sonya Bright

Caught and Mad

12.02.1790

Mala to byť jednoduchá misia, všetci to tvrdili. Jej otec, jej brat a dokonca aj ten idiot, ktorého dali do čela ich skupiny. A kde bol Grayson teraz? Mŕtvy na pozemku Ligy Civilizovaných.

Už prešiel nejaký čas, čo sa dozvedeli tajomstvo od Civilizovaného, ktorého John Lockwood držal vo väzení. Tajomstvo, že Liga Civilizovaných si privlastnila niektoré magické predmety, bolo dôležité, no nie jednoduché. Neobsahovalo žiadne detaily, poskytujúce polohu či aktuálne vlastníctvo týchto predmetov. A tak Zberatelia tajomstiev tápali a hľadali.

Sonya bola jednou z tých, ktorí mali prispieť k znovuzískaniu týchto predmetov. Slovo znovuzískanie znelo tak pekne. V skutočnosti sa mali infiltrovať na územie nepriateľa, zabiť kohokoľvek, kto sa im postaví do cesty a všetko ukradnúť späť. Toto nebola Sonyina prvá misia, no podľa všetkých mala byť najľahšia. Miesto s magickými predmetmi bolo najmenej strážené a ďaleko od ostatných im známych polôh Ligy. A to Sonyi od začiatku smrdelo nejakým podrazom. Graysonovi povedala, aké je divné, že po toľkých útokoch z ich strany nechala Liga skrýšu s takýmto pokladom nestráženú. Vysmial ju s tým, že Liga nie je taká chytrá, ako si Sonya myslí a ak by aj niečo plánovali, videli by to v niekoho tajomstve.

„Lenže Liga je aj nedôverčivá," zahundrala. Prečo by Predstavenstvo dávalo informácie ľuďom, o ktorých predpokladali, že sa dostanú do blízkosti ich nepriateľov?

A čo sa stalo? Grayson sa mýlil a Sonya mala pravdu. Prekvapivé! Čakali na nich pasce a podzemná hliadka, ktorá dorazila každého, kto sa k nim priblížil. Grayson bol prvý idiot, ktorý sa na nich vrhol. Našli sa i ďalší, ktorí si mysleli, že podceniť Civilizovaných je dobrý nápad. Sonyi sa podarilo ujsť len vďaka zdravému rozumu a pudu sebazáchovy.

Bojovala, kým mohla. Po škaredej rane na boku, z ktorej sa rinula krv, sa držala v ústraní. Celý čas v mysli nadávala, aký hlúpy nápad bol nakráčať sem a nechať sa pobiť. Svoje dýky však neschovala a ďalej odrážala útoky Civilizovaných. Ušla až v momente, keď jej bolo jasné, že neexistuje šanca, že by Zberatelia tajomstiev mohli tento boj vyhrať. Nebola jediná. Ďalší traja, ktorí boli skôr na kraji roztržky než v jej priamom strede, sa rozbehli do lesa, keď videli, ako Civilizovaní zabíjajú ich spoločníkov bez úmyslu nechať si zajatcov, ktorých by mohli vypočúvať. Sonya sa rozbehla opačným smerom ako trojica. V boku jej pulzovala bolesť, ktorá sa šírila aj do zvyšných častí tela, no odmietala zastať. Bežala ďalej aj keď prešla hranicu lesa a kľučkovala pomedzi stromy, snažiac sa obchádzať ich čo najviac, aby po sebe nezanechávala krvavú stopu na kôre a listoch. Kvapky na zemi nemohla nijak zakryť, no nemala v pláne nechávať im viac stôp.

Trojica sa tiež rozbehla do rozsiahleho lesa. No mali smolu, že boli v skupine. Civilizovaní sa okamžite rozbehli za nimi, pretože pre nich predstavovali hodnotnejší cieľ než jedna žena. Bolo ich taktiež omnoho jednoduchšie dolapiť, pretože ich bolo viac vidieť i počuť.

Sonya nevidela, čo sa im stalo. No ich krik sa niesol lesom a ona na malú chvíľu stuhla od strachu. Silnejšie si pritlačila ruku na ranu na boku a vyšla vpred. Nevládala ďalej bežať, no odmietala ísť pomalšie než rýchlou chôdzou. Neskôr si hovorila, že sa možno radšej mala skryť a pokúsiť sa zastaviť krvácanie. Mala si najprv oddýchnuť a až potom pokračovať ďalej. Možno by tak neodpadla tvárou vpred od vyčerpania.

Na jej šťastie ju sily opustili v blízkosti sídla Sharmanovcov.

•••