Azyl ✔

31ǂ Fair and Loyal

Media: Rupert Rothschid

Fair and Loyal

Začal sa prebúdzať. Spočiatku zaznamenával iba dunenie rôznej frekvencie a intenzity. Neskôr všetko znelo ako zvuk prichádzajúci z ohromnej diaľky. Sám pritom zo seba nedokázal dostať ani hlásku. Mal pocit, akoby bol pod vodou a snažil sa prísť na to, čo jednotlivé zvuky, znamenajú. Pripadali mu nedosiahnuteľné, akoby im nikdy nemal porozumieť. A potom – úplne odrazu! – bublina, ktorá ho oddeľovala od skutočného sveta praskla a zvuk k nemu doliehal vo svojej plnej sile.

„Nie!" výkrik preťal ticho. „To nemôžeš, Mailys!" podľa dunenia krokov vedel, že sa muž postavil medzi neho a ženu, ktorá mu zrejme chcela ublížiť. Ak by ho nebolelo celé telo a dokázal ho v tej chvíli plne ovládať, trhlo by ním. Netušil, čo ho dostalo viac – neznámy hlas alebo to, ako rezonoval v jeho hlave. Dunelo mu v nej akoby mu po nej prešlo stádo koní. A podľa toho, ako ho všetko neskutočne bolelo, to tak pokojne mohlo byť. „Nemôžeš zabiť niekoho nevinného. Pravdepodobne ani nie je dospelý! Vyzerá, že je v našom veku!"

„Je Civilizovaný, Will! Nie je nevinný! Nemusí byť dospelý; deti Civilizovaných majú na rukách krv! Nehovoriac o tom, že vyzerá, že je dosť starý na to, aby zodpovedal za svoje rozhodnutia."

„Aké rozhodnutia? Čo ty vieš o jeho rozhodnutiach, Mailys?"

„Pozri sa, kde sa nachádza! Čo robí Civilizovaný ďaleko od svojich ľudí blízko miesta, kde vypuklo peklo? Liga učinila svoj krok, keď dala rozkaz vyrábať zbrane a získať Relikviu. Nech plánujú čokoľvek, rozbehli svoj plán a tento Civilizovaný tu určite tiež mal svoju úlohu, ktorú mal splniť."

„Nezabúdaj, že jeho ľudia môžu za smrť tvojho otca a za skazu celého Asterlingu," ozval sa ďalší ženský hlas, načo si ten prvá žena posmešne odfrkla. „Čo je? Nie som pokrytec, keď máš pravdu, tak ju máš," odvetila na to nie veľmi nadšeným tónom.

Doľahlo na neho nemilé uvedomenie. Bolesť hlavy a neschopnosť pohnúť sa neboli jeho najväčšími problémy. Ani to, že sa nevedel poriadne rozpamätať, ako sa do tohto stavu dostal. Oh, nie. Najhoršie bolo, že sa nachádzal pri nepriateľoch práve v takomto v stave. A iba jeden z nich bol ochotný staviť na jeho nevinu. Nemohol tvrdiť, že by mal krv na rukách už ako dieťa, ale krvavé boli. A za dospelého ho tiež nikto nepovažoval... a nevinného zrejme takisto nie.

„Jeho ľudia vypísali odmenu na Nikoho hlavu. Ide po jednom z nás! Mlč, Foster! Nehovorím o ňom ako o obyvateľovi Asterlingu, ale ako Hľadačovi mágie. Zradili ho a zničili jeho povesť, čím nás donútili obrátiť sa proti vlastnému človeku. To sa neodpúšťa. Nehovoriac o tom, že by najradšej vyhladili všetku mágiu z tohto sveta, bez ohľadu na dôsledky! Naozaj chceš takého človeka nechať nažive?!"

„Ja..." začal Will a muž na zemi sa začal obávať, že sa pod tlakom väčšiny začne lámať, „...viem, že nebyť Ligy, otec by nezomrel. A želám si boli potrestaní ľudia, ktorí môžu za jeho smrť."

„Tak uhni, William," povedala mu rozhodne Posledná Hľadačka mágie.

Prešla ním vlna strachu. Ak teraz zomrie, bude úplne jedno, akú dohodu uzavrel s Heylelom. Ak zomrie, komu sa bude vytrácať zrak, ak nenaplnia svoju časť dohody? Nikomu. Dohoda nemôže pretrvať, pokiaľ ju nedodržiavajú obe strany. Tým pádom, keď Rupert zomrie, Heylel nezaručí prežitie Ligy Civilizovaných. Rupert sa bude sa musieť brániť. Nie zbraňami či päsťami. Na to je príliš slabý a jeho nepriatelia v presile. Urobí to, čo vie najlepšie.

Použije slová.

„Nie!" listy pri Rupertovi zašušťali, keď sa mladý muž pohol bližšie k nemu, dávajúc najavo, že zvyšok ľudí k nemu nepustí. „Nie," povedal o niečo pokojnejšie a o dosť viac nekompromisne. Prečo ho ten cudzinec bráni? Hlavne, keď má plné právo obviňovať ho zo zrady Nikoho a vlastného nešťastia. „Nie je to správne. Takto ma otec nevychoval. Nech si hovoríš, čo len chceš, Mailys, platí, že človek je nevinný, kým sa nedokáže jeho vina."