Azyl ✔

11ǂ Death and Life

Media: King Vitar

Death and Life

Koruny stromov vytvárali klenbu nad nadol sa zvažujúcou lesnou cestou. Na prvý pohľad viedla ďalej lesom. Bol to však iba klam. Ako inak by asi tak mohla vyzerať brána do Ríše klamov ak nie klamlivo?

Po prechode popod klenbu stromov sa v priestore medzi stromami, ktoré tvorili najužšiu časť aleje, zavlnil vzduch. Odkryl sa tak závoj medzi svetmi, odhaľujúc to, čo sa za bránou skrývalo v skutočnosti. Za závojom sa človeku či magickej bytosti naskytol pohľad na Pricipium s výhľadom na Nythiu.

Principium predstavovalo vysoký, strmý útes v tvare kosáka Mesiaca, pod ktorým sa nachádzala rozľahlá vodná plocha – Tempestové more. Jej hladina sa z pokojnej na zúrivú dokázala zmeniť z okamihu na okamih. Tempestové more sa ako niekoľkokilometrový pás rozliehalo po celej dĺžke Principia a tvorilo tak ďalšiu prekážku, ktorú museli prichádzajúci prekonať. Útes s morom tvorili obranu pred tými, ktorí si priali Nythii ublížiť. Ak sa dostali na breh, čakala ich obrovská plocha flóry, za ktorou sa rozliehala pláň vedúca k masívnemu hradu Arguisse postaveného z drahých kovov a kameňov. Arguisse bol domovom Vitara a lady Ayslin a počínalo ním Vitarovo kráľovstvo, ktoré bolo srdcom Nythie.

Na Principiu stála dvojica, otočená tvárou k Arguisse. Slnko akurát zapadalo, jeho polkruh sa schovával za siluetou hôr ďaleko na horizonte – Re'finem, kde sa Nythia stretávala s posmrtnou ríšou Mortalis. Posledné slnečné lúče sfarbovali ríšu do krvavej červenej a dve mocné a nesmrteľné bytosti sa prizerali, ako sa v tejto miznúcej farbe pomaly začínajú na oblohe zjavovať tri mesiace. Nemali ani potuchy, čo za správy ich o malú chvíľu prekvapia.

„Hranica medzi realitou a klamom sa pomaly narúša. Cítim to," povedala lady Ayslin, Vládkyňa snov. „To, čo malo byť len mýtom, ožíva."

Vitar, Kráľ života, jej pevne stisol ruku. Lady Ayslin k nemu otočila tvár, ktorej polovice sa od seba viditeľne líšili. Kým tá ľavá bolo bledá akoby nikdy za svoj život nevyšla na slnko, tá druhá bola posiata čiernymi fľakmi, ktoré vyzerali ako šíriaca sa choroba. Jej tvár bola viditeľným dôkazom jej duálnej moci - lady Ayslin vládla ako nad snami, tak aj nad nočnými morami. V poslednej dobe bolo nočných môr viac než by sa jej páčilo a mnohé z nich sa týkali smrti a koncov svetov. Po videní toľkého zla sa škvrny pravej strany tváre začali rozrastať, značiac šírenie temnoty vo svete snov.

Čiernymi očami sa pozerala na tvár svojho partnera, ktorého oči boli biele, bez zreničiek, ohraničené len jemnou líniou tmavomodrej farby. Lady Ayslin v nich z takejto blízkosti videla svetlo. Nepochádzalo však zvonka, nebol to odraz posledných lúčov. Vo Vitarových očiach horel číry oheň života. Prešiel jej rukou po dlhých, vlnitých, čiernych vlasoch a jeho ruka upokojujúco pristála na jej chrbte. On bol jediný, komu dovolila, aby sa jej takto dotýkal a bol jediným, kto ju dokázal upokojiť, keď ju začal premáhať strach.

„Ale ešte neožilo," pripomenul jej láskavo. „Rovnováha medzi skutočným svetom a fantáziou pretrvá. Chaos doteraz nevyhral a ja nevidím dôvod, prečo by to tentoraz malo byť inak."

„Pretože situácia v Azyle sa začína komplikovať," ozval sa ženský hlas po Vitarovej ľavici. Obaja sa otočili k Mortalis, ktorá sa tam zjavila sčista-jasna a bez akéhokoľvek pozdravu  či upovedomenia o svojej prítomnosti. Presne tak, ako mala vo zvyku.

Vitar sa zamračene pozrel na svoju sestru. Kým Mortalis mala čiernu korunu s obsidiánom na sivých vlasoch zopnutých do uzla, jeho biela koruna z kryštálu sedela sčasti na jeho hustých vlnitých čiernych vlasoch a sčasti na čele. Vitar v oblečení zdobenom striebrom vyzeral popri Mortalis v čiernych, úzkych šatách až príliš jasne.