Azyl ✔

01ǂ Boy and Death

Media: Queen Mortalis

The Boy and the Death

1755

Toho roku prišla zima do Asterlingu neuveriteľne skoro.

Dopadala na malé mestečko v podobe veľkých snehových vločiek, ktoré cez noc pokryli ulice v podobe hrubej vrstvy snehu. Preháňala sa pomedzi domy ako ľadový vietor, ktorý obyvateľom vysokým skučaním neľútostne pripomínal, že najhoršie obdobie roka sa už dostavilo. Mráz im prenikal až do morku kostí a chlad sa im zabáral do pokožky.

Ich život však musel pokračovať ďalej bežným tempom a ani ich povinnosti nepoznali zimný spánok. V to ráno sa Asterling zobudil a pustil sa do práce. Už od svitania mestom prechádzali koče ťahané koňmi, nesúce tovar rôzneho druhu. Všetci smerovali k tržnici, kde sa pokúsia predať čo najviac ešte predtým, než zima udrie vo svojej najkrutejšej forme.

Cez hlavnú ulicu sa prehnal koč, zanechávajúc za sebou stopy v snehu po kopytách a kolesách. Prešiel popri žene, ktorá bola zahalená v bielom plášti a tvár jej zakrývala hlboká kapucňa. Nevenoval jej ani pohľad. Nikto z obyvateľov nemal čas na to, aby si záhadnú ženu všímal dlhšie než pár sekúnd, nieto aby sa ňou ešte aj zapodieval. Prišla zima a väčšina z nich myslela len na nutné ubezpečenie sa, že sú dostatočne zásobení na nadchádzajúce obdobie mrazu.

Dostatočnú pozornosť jej venoval iba desaťročný Horace Abernathy, ktorý úspešne ignoroval svojho o dva roky mladšieho kamaráta. Nezaujímalo ho, aké kožušiny sa chystá predať otec Clifforda Fostera. Zato chcel vedieť, prečo žena v bielom plášti za sebou v snehu ako jediná nezanecháva stopy. Horace štuchol do ramena svojho kamaráta, aby už bol ticho, a upovedomil ho o tejto zvláštnej skutočnosti. Keď sa však chlapci otočili späť k Žene v bielom, bola preč.

„Asi sa stratila v dave," mávol nad tým rukou Clifford a pokračoval v nudnom rozprávaní. Aj tak Horaceovi veľmi neveril.

Ten by však bol prisahal, že ju na malú chvíľku pred jej zmiznutím zazrel. A potom, v stotine sekundy, v momente, ktorý trval jedno žmurknutie, bola zrazu preč. Clifford Foster sa mýlil, no nikdy sa o tom nedozvedel. Žena v bielom ozaj zmizla z preplnenej ulice. Vzápätí sa zhmotnila v lese na kopci za Asterlingom.

Hlučnú vravu ľudí nechala za sebou a zrazu bola obklopená tichom lesa, akoby naraz ohluchla. Na začiatku lesa rástli stromy len riedko a ich koruny už dávno zo seba zhodili listovú prikrývku. Keď sa pozrela z kopca nadol, rozliehal sa pod ňou Asterling. Mestečko s počtom obyvateľov, ktorý nepresahoval dve tisícky, obklopené prírodou a pokojom. Životy ľudí neboli bezproblémové, no rozhodne boli pokojné a mierumilovné.

„Zatiaľ," povedala sama pre seba. Keď sa nerovnakými očami pozerala na Asterling, videla, čo sa tam malo v budúcnosti udiať. Mesto postihne katastrofa, ktorú si nikto nedokázal predstaviť a ktorej nebolo možné zabrániť. Navštívia ho mocné bytosti a nikto o tom ani len nebude tušiť. „Krátkozrakí smrteľníci," zamrmlala. Nevšimli si predsa ani len ju.

Na katastrofu a nečakané návštevy však mali ešte čas. Nateraz ich čakal čas pokoja.

Žena v bielom sa otočila Asterlingu chrbtom a premiestnila sa hlbšie do lesa. Objavila sa na čistinke, uprostred ktorej stál dom. Jej chodidlá sa nezabárali do hlbokej snehovej pokrývky, tak ako nezanechávali stopy.

Dom bol v plameňoch. Čochvíľa si Asterling všimne dym stúpajúci k oblakmi zahalenému nebu. Kým sa tak stane a kým pribehnú, Žena v bielom bude mať na čistinke súkromie. Pomaly kráčala k domu, o ktorom každý vedel, že v ňom býva žena s dieťaťom. Mladá žena sa mesta štítila a nebolo to len preto, že ich jeho obyvatelia odmietali prijať medzi seba.