Azyl ✔

05ǂ Game and Curse

Media: Tobias

Game and Curse

Do prvého svetla ostávala ešte hodina, keď sa Theodore náhle zobudil. Ticho a pokoj v jeho izbe na prvom poschodí preťal jeho prudký nádych, keď pocítil volanie, prichádzajúce spoza mesta. Cez svoje nočné šaty si rýchlo prehodil plášť, obul si topánky a k opasku si pripásal meč v pošve, ktorý silou mysle privolal do svojej dlane. Toto stretnutie nemali dohodnuté. Netušil, čo presne od neho mal očakávať, a preto chcel byť pripravený na všetko. Nerád býval prekvapený.

Vzápätí zmizol zo svojej izby a nechal ju zamknutú zvnútra. Zjavil sa dole v krčme za barovým pultom, kde trávil väčšinu svojich dní. Z jedného z podstavcov zmizla zhasnutá fakľa a objavila sa v jeho ruke. Plynulým pohybom ju preniesol energiu ohňa z najbližšieho železného koša a fakľu zapálil. Ladným pohybom voľnej ruky odkryl koberec bez toho, aby sa dotkol. Pod ním sa skrýval tretí vchod do tunelov, o ktorom nevedel nikto okrem Teddyho. Na tieto stretnutia nikdy nechodieval oficiálnym vchodom a ani tým na stene vpravo od pultu, ktorým pred niekoľkými hodinami vyprevadil Civilizovaných.

Theodore vedel, že okolo Prázdnej krčmy sa nachádza ochrana, ktorú tam pred rokmi umiestnil. Tá mu sťažovala premiestňovanie k krčmy a do krčmy magickým spôsobom. Bolo to však možné, no stálo by ho to energiu, ktorú si teraz nechcel dovoliť stratiť, keďže netušil, čo presne ho bude čakať až vyjde von. Kľakol si ku kľúčovej dierke a kľúčom, ktorý schmatol sťaby zo vzduchu, poklop otvoril. Strmými schodmi zišiel dole. Až sa jeho nohy dotkli pevnej zeme, otočil sa a natiahol ruku k poklopu, ktorý bol vyše dvoch metrov nad jeho hlavou. Dvierka sa pomaly, potichu zavreli pod vedením neviditeľnej sily. Začul jemné šťuknutie jazýčka na zámku a ubezpečil sa, že sa koberec dostal na pôvodné miesto. Až teraz, keď si bol istý, že nikto neobjaví túto cestu, sa vydal ďalej.

Nemohol riskovať, že by sa prezradila existencia tohto tunela.

Viedol totižto na miesto, kam ho volávala ona.

Rýchlymi krokmi prechádzal kľukatými cestami. Nezaváhal ani raz. Jeho orientácia v priestore bola absolútne jedinečná a neporovnateľná s hocikoho inou. Na konci tunela nechal fakľu v pripravenom stojane a vystúpil na povrch. Vyšiel v lese za Salemom a v tej tme to vyzeralo, akoby sa vynoril zo zvieracej nory.

„M'lady," mierne sa uklonil, keď k nej podišiel.

Stála chrbtom k nemu na lesnej čistinke v bielom plášti, ktorého lem sa rozprestieral okolo nej, a kapucňa jej splývala na pleciach. Svetlo mesiaca sa tak odrážalo od korunky z bielych kryštálov na jej bielych vlasoch. Pomalým pohybom sa k nemu otočila a na tvári sa jej rozľahol uličnícky úsmev. „Dúfam, že keď sa ťa spýtam, čo zaujímavé sa dnes dialo v Prázdnej krčme, tak mi potvrdíš, že moja predpoveď bola správna."

„Akoby ste to už dávno nevedela, M'lady," odvetil jej a v duchu si vydýchol. Nenastala žiadna kríza, pri ktorej by bolo nutné tasiť meč. „V tomto priestore vám predsa nič neunikne. Ale aby som vám odpovedal: áno, stalo sa tak, ako ste s Mužom v čiernom predpovedali. Nikto prijal ponuku od Civilizovaných. Za prvého svetla odchádza do Asterlingu ukradnúť poslednú Relikviu. Zariadil som, aby nik z Posledných hľadačov nemal záujem pracovať pre Civilizovaných. Nerozumiem však, prečo bolo nutné prenechať túto prácu práve Nikomu. Keď vezmeme do úvahy jeho... pôvod," povedal opatrne, takmer so zatajeným dychom, „viete, M'lady, nepríde mi to práve bezpečné."

„Je to zlodej, Theodore, prečo ti záleží na tom, čo sa s ním stane?" nadvihla biele obočie.

„Pretože je omnoho viac než to. Napriek tomu, že mu prináleží toto pomenovanie – a áno, právom – je tiež mužom so srdcom na správnom mieste a zmyslom pre česť, ktorý je väčší než u mnohých ľudí, ktorí sa radi nazývajú ctihodnými," odvetil jej bez premýšľania. Už na samom začiatku, keď pre ňu začal pracovať, mu povedala, aby k nej hovoril priamočiaro.