Azyl ✔

Prologue

15.10. 1790

„Povráva sa, že prichádzajú pod rúškom noci."

„Kto? Kto prichádza?"

„Ticho! Počúvaj! Prichádzajú v hodine, keď prostý ľud spí. Zakrádajú sa tmou, v ktorej ich obyčajné oko nemôže zazrieť. Vraj to bolo dané tým, že za nočnej temnoty bol znovuzrodený ich vodca. Nezahaľuje ich však len tma. Sprevádza ich hmla, ktorá ich obklopuje. Zbadáš ich, až keď je príliš neskoro; až keď začnú bojovať ohňom, ktorý im koluje v žilách a iskrí okolo nich; až keď začnú útočiť zbraňami z kostí, ktoré predtým patrili ich nepriateľom.

Z toho, čo uzrieš, ti stuhne krv žilách, priateľu. Ten pohľad by som neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Tá divokosť, tá dravosť, tá lačnosť po krvi - to všetko z nich sála. Málokto je schopný pohnúť sa. Z našej družiny sa dokázal rozbehnúť až jeden. Neutiekol ďaleko. My ostatní sme ostali stáť ako prikovaní, pripravení prijať osud, ktorí už bol spečatený.

Nikdy som neveril, že by to mohla byť pravda. To, čím nás strašili staré matere. Pamätáš? Jeden pohľad na Lovcov z Aldevaru stačí na to, aby si si uvedomil, že sa k tebe rúti smrť. Tak to hovorievali, nie? A nemýlili sa. Neklamali.

Lovci z Aldevaru sú tiež známi tým, že svoje obete nikdy nenechávajú prežiť. Nikoho nenechávajú utiecť. Ani tentoraz to nebolo inak. Lovci si však niekedy, a stáva sa to veľmi vzácne, dávajú záležať na tom, aby nechali nažive niekoho, koho osud spoja s tým ich. Niekoho, kto bude varovať ľudí pred temnotou, ktorú lovia a s ktorou sa smrteľníci nesmú spriahnuť. Pretože ak z niekoho vycítia temnotu, Lovci si pre neho prídu a nepreukážu ani štipku zľutovania.

Lovci z Aldevaru bojujú za dobro na Zemi, ktorú nazvali Azylom. Necítia strach a sú ochotní urobiť čokoľvek pre to, aby porazili zlo. Sú zúriví, lebo horúčka boja im hlodá myseľ. Sú nepremožiteľní, lebo ich do boja vedie on – V'alak.

Je skutočný, ver mi. A to, čo sa o ňom povráva, takisto. V'alak skrížil cestu samotnej Smrti. Ani tá ho nedostala. Ušiel Kráľovnej Mortalis a jediné, čo mu zostalo ako spomienka na ich stret, je znamenie, ktoré nesie a neskrýva. Videl som ho. Videl som Dotyk smrti na jeho ramene. Mortalis si ho označila. No stále si pre neho neprišla. Zostáva nesmrteľným. Medzi smrteľníkmi, ktorí veria v mágiu, sa rozšírilo, že sa ho obáva aj samotná Smrť. A podľa toho, čo som videl, to vyzerá tak, že si to myslia i jeho lovci.

Smrť si však príde pre každého, koho sa V'alakovi lovci rozhodnú dostihnúť a zniesť zo sveta. V tom momente je z teba mŕtvy muž. Lovci z Aldevaru za sebou totiž nezanechávajú ani kúsok svojej koristi. Pred troma dňami a troma nocami po dlhej dobe nechali prežiť posla, ktorý mal rozšíriť zvesti o ich sile a poslaní.

Značím ťa, hriešnik, povedal mi V'alak, keď som zostal nažive ako posledný, tvoj život odteraz patrí mne. Tvoje srdce bije tak, ako ja poviem. Od tohto momentu, až do chvíle tvojej smrti, ktorá bude tiež patriť mne. Nepokúšaj sa vzdorovať. Ak sa pokúsiš utiecť od svojej povinnosti, doženieme ťa. Ak sa pokúsiš postaviť sa proti nám, zničíme ťa. Ak sa pokúsiš obrátiť sa chrbtom svojmu osudu, už nikdy neuvidíš svetlo.

Ostatní lovci nás obkolesili a vytvorili dokonalý kruh. Potom prehovorili ako jeden:

Inak, hriešnik, tvoje kroky povedú ťa

Do krajiny

kde všetko mrzne, vädne a zahníva,

kde tma samoty konca nemá,

kde zostane tvoja duša opustená.

Kde divo krúžia besy,

kde zástupy mŕtvych stavajú si,

kde navždy stratený si.

Do krajiny,

kde nevládne Priestor, kde nepanuje Čas,

si ťa povolá Smrť tentoraz

Vieš, poslovia, ktorí porušia prekliatie, vidia V'alaka dvakrát vo svojom biednom živote. V deň, keď ich označí a v deň, keď ich zabije."

Tak sme sa všetci dočkali Nythie. Somi je späť a hlási návrat k fantasy. Teším sa z toho, že vám príbeh môžem konečne ukázať a dúfam, že sa vám bude páčiť.

Nová kapitola bude každú nedeľu :)

PS: Tí, čo čítali niektoré moje predošlé príbehy zahliadnu známe mená (a nielen mená :D )