Azyl ✔

Epilogue

21.01.1791

„Už sme skoro tam."

„Ale... toto miesto..."

„Áno, tu sa to všetko začalo, pravda. A tu sa to jedného dňa všetko skončí, ale ešte nie. Ešte prejde veľa času, kedy koniec príde aj do týchto končín. Nie sme tu však kvôli tomu, kde sa nachádza začiatok a kde koniec. Málokto vie, a Eternáli nie sú výnimkou, že existujú miesta, roztrúsené po svetoch, zabraňujúce Žene v bielom a Mužovi v čiernom používať ich schopnosti. Nazývajú sa Slepými miestami, pretože proroci odtiaľ nedokážu vidieť do času ani priestoru. Oslabujú ich natoľko, že sa skôr podobajú bezmocným smrteľníkom než mocným a nesmrteľným Eternálom.

Ešte menej ľudí vie o tom, že Slepých miest je presne trinásť. Jedno z nich je tu. Vyzerajú nenápadne. Nikto by si nebol pomyslel, že sa na nejaké díva. Dom poznačený požiarom na kopci pri Asterlingu je jedným z nich. Áno, naozaj, ten dom, ktorý sa po toľké roky snažil dať dokopy muž menom John Foster. Nie, nie. Vtedy bol ešte len chlapec. Ale za ten čas spoznal toľko nenávisti a straty ako starý muž. Isteže, vtedy aspoň na malú chvíľu spoznal aj lásku. Vtedy to podľa mňa netušil, ale teraz už isto vie, že v tú noc, kedy prijal identitu Nikoho, spečatil svoj osud.

Je to fascinujúce. Tento dom je spojený nielen so silou prorokov, ale aj s osudom Johna Fostera. Pri tomto dome zomrela žena, ktorú nazýval svojou matkou. Iste si na to spomínaš, bola si tu. Takisto si pamätáš, že si sa pri tomto dome stretla so Ženou v bielom. Bol to druhý raz, čo mali mocné a nesmrteľné bytosti jeho osud vo svojich rukách."

„Druhý?! Kedy sa s Eternálmi stihol stretnúť prvýkrát?"

„Všetko sa dozvieš až sa s prorokmi vrátime do Nythie. Všetko sa dozvie aj John Foster, pretože podľa všetkého nastal čas, aby zistil, prečo pri tomto dome takmer zomrel. Všetko to viedlo k spečateniu jeho osudu. Dokonca aj to, že pri tomto dome spoznal dievča menom Alissa."

„Stretnutie Alissy malo dopad na jeho osud?"

„Samozrejme. Priestor a Čas toto stretnutie nezastavili, pretože sa malo stať. Muselo prebehnúť, aby všetko zapadlo na svoje miesto."

„Takže manipulovali ako Johnom, tak i Alissou?"

„Ale kdeže! Citmi nemožno manipulovať. John sa nezamiloval do Alissy, pretože to proroci chceli. Alissa sa nezamilovala do Johna len preto, že by k tomu bola zmanipulovaná.  Ani Muž v čiernom, ani Žena v bielom nijako nezariadili to, aby John s Alissou odložili polovice svojej duše do Večných duší. Všetci proroci sme so zatajeným dychom sledovali, ako John Foster daroval polovicu svojej duše. A takmer sme nedýchali, keď polovicu svojej nesmrteľnej duše obetovala aj Alissa."

„Sledovali ste ich celý čas?"

„Nebudem ti klamať, áno. Ich spojenie bolo – stále je – nezvyčajné. Ak by sa čokoľvek vymklo spod kontroly, následky by boli katastrofálne. To sa však nestalo a ako sa John s Alissou spoznali, tak sa ich cesty aj rozišli."

„Nemyslela som si, že sa tu vrátim."

„A predsa si tu. Tam. Pôjdeme tam za dom, do lesa. Tam sa skrývajú."

„Prečo sú tu, keď im to odoberá silu?"

„Slepé miesto im odoberá silu. Okolie tohto miesta im ju paradoxne poskytuje. Neexistuje lepšie miesto, kde rýchlo nabrať sily pred tým, čo nás čaká v Nythii. Musím povedať, že ma pobavilo, že zo všetkých miest, ktoré si mohli vybrať, si zvolili práve toto. Pripravujú sa tu na koniec toho, čo sa tu začalo."

„Prečo si mi ho ukázal? Prečo si mi prezradil toto tajomstvo?"

„Pretože ak by ich niekto v Slepom mieste polapil a nedajbože im ublížil, Smrť by mala vedieť, kde ich hľadať. Bolo by žalostné, ak by v týchto bohom zabudnutých miestach navždy blúdili ich nesmrteľné duše."

„Predpokladáš, že sa im niečo stane? Predpokladáš, že zomrie niekto z Eternálov?"

„Všetci Eternáli jedného dňa zomrú. Všetci Eternáli majú slabinu, ktorú proti nim môžu smrteľníci využiť. Ani jeden z nás nebol predurčený, aby vládol svetom večne. A tvojou úlohou bude, predtým než sama odídeš do zabudnutia, odprevadiť nás na večný odpočinok."

„Mala by som sa obávať udalostí, ktoré sa majú udiať v Nythii?"

„Toho by sme sa mali báť všetci. Ale pozri sa, tu ich máme!"

Dvaja proroci, jeden v bielom, druhý v čiernom, sedeli na tvrdej zemi v priestore medzi stromami. Nohy mali prekrížené, chrbty vyrovnané a oči pevne zatvorené. Sedeli oproti sebe a čiernobiela kupola, ktorú tvorili ich sily, ich skrývala pred zrakom smrteľníkov v čase a priestore. Eniyan s Mortalis boli schopní uzrieť ich. Nielen preto, že boli Eternálmi, ale najmä preto, že im Žena v bielom a Muž v čiernom verili.

Osud so Smrťou podišli bližšie a dostali sa do pozornosti prorokov. Prvá otvorila nerovnaké oči Žena v bielom. Prebral sa i Čas a kupola pomaly vymizla. Pozreli sa na prichádzajúcu dvojicu. V očiach Času panoval smútok a na perách Priestoru sa objavil trpký úsmev. Vedeli, čo ich príchod znamená a čo ich čaká.

„Nastal čas," oznámil im Eniyan. „Sú v Nythii."