Azyl ✔

15ǂ Commission and Agreements

Media: Rupert Rothschild

Comission and Agreements

„Môžete mi láskavo vysvetliť, prečo pred bránami nášho panstva táborí najhľadanejší muž, ktorého meno sa spája s magickým mýtom?!" skríkol starý muž guľatej postavy s plešinou na sivejúcej hlave a s rukami založenými za chrbtom stál pri veľkom viktoriánskom okne a vyzeral vonku. Pohľadom hnedých očí, ktoré na jeho tvári vyzerali najživšie sledoval Lovcov z Aldevaru, ktorí ozaj, presne ako hovoril, čakali na suchej, nezelenej tráve za bránami ich pozemku.

Starý Henry Sinclair zúril. Najstaršia generácia patriaca do Ligy Civilizovaných patrila k najväčším odporcom mágie. Mladí Civilizovaní netušili, odkiaľ ústila toľká nenávisť. Abel vždy zo slov svojho starého otca cítil, že jeho hnev nepochádza len z presvedčenia, ktoré udávalo ich životné poslanie. Bolo v tom čosi osobné, čo si najstarší nechávali len pre seba. A hlavne tí, ktorí zasadali v Komisii. Henry Sinclair bol jej hlavným predstaviteľom, a preto si Abel už dávno zvykol, že starý otec mu hovorí len vyslovene nevyhnutné veci a málokedy inak ako vyšteknutím či nahnevaným zvolaním.

Abel sa pozrel na svojich priateľov Ruperta a Eliasa, ktorí stáli pred veľkým dubovým stolom jeho starého otca s hlavami kajúcne sklonenými. Dokonca aj Elias, u ktorého to nebolo zvykom, prehltol všetku svoju hrdosť a namyslenosť a pred starým Sinclairom ukazoval len ten kúsok pokory, čo v sebe dokázal nájsť.

„To nebola rečnícka otázka! Očakávam odpoveď!" skríkol a stále prebodával lovcov, ktorí sa obzerali vôkol ich rodinného sídla, ktoré sa nachádzalo na juhu Štátov, blízko Mexického zálivu, no nebolo zapísané na žiadnej z existujúcich máp.

„Vaše predstavenstvo," ozval sa Rupert, čo bolo dobré znamenie. Abel mal vždy radšej, keď problémy riešil on než Elias. Rupertova chladná hlava a schopnosť výberu vhodných slov boli polcestou k úspechu. „Počas plnenia našej úlohy v Asterlingu sme boli zajatí Lovcami z Asterlingu. Spolupráca s nimi bola jedinou možnosťou, ktorá predstavovala naše prežitie."

„Spolčiť sa s magickými bytosťami!" vyprskol starý otec Sinclair. „Nehoráznosť! Mali ste radšej voliť smrť!"

Abelovi pri tomto vyhlásení zovrelo srdce, hoci to od neho mohol očakávať. Aj keby bol do Asterlingu vyslaný on, jeho vnuk, tiež by skôr uvítal jeho smrť než zradu ich veci. Bolo mu však ľúto, že k situáciám, kedy šlo o rozhodovanie medzi životom a smrťou Komisia pristupovala tak tvrdo a chladne.

„V takom prípade by sme vám nemohli doručiť dôležité správy. Našou smrťou by zomrel každý, kto o danej veci vedel, a tak by sa k vám nič nedostalo," odôvodnil Rupert a Elias na neho prekvapene zospodu pozrel. Nečakal, že jeho priateľ pri vyjednávaní s V'alakom myslel aj na niečo iné než na záchranu ich holých životov. Bola to však výhoda, ktorú mohol použiť pri objasňovaní situácie Henrymu Sinclairovi a zmenšiť jeho hnev namierený na nich dvoch.

„Aké správy?" konečne k nim otočil svoju vráskavú tvár a napravil si sivý kabátec. Na ľavej strane hrude, nad srdcom, sa mu skveli medaily za všetky zaslúžené činy, ktoré vykonal v mene Ligy Civilizovaných.

„Ako iste viete, do Asterlingu sme boli vyslaní nielen kvôli zisteniu situácie ohľadom zbraní, ale najmä kvôli prevzatiu Relikvie," pripomenul mu Rupert a starý Sinclair netrpezlivo mávol rukou, aby mladý Rothschild prešiel k veci. „Zlodej menom Nikto, ktorého sme najali, ukradol trinástu Relikviu, no je zaťažko tvrdiť, že jeho krádež bola úspešná."

„Z akého dôvodu si došiel k takémuto záveru?"

„Aktivoval Relikviu a stal sa jej vlastníkom."