Azyl ✔

17ǂ The Hunter and The Pray

Media: Solomon Abernathy & Tobias Foster

The Hunter and the Pray

Tobias so Solomonom sa obávali, ako sa k ich príchodu postaví pašerák magických predmetov medzi svetmi, známy ako Hodinár. Domnievali sa, že poradiť im cestu do Nythie bude predstavovať najmenší problém – za predpokladu, že ich prijme. Na druhú stranu nemali ani potuchy, aké náročné môže byť prejsť z jedného sveta do druhého. Zrejme to nebude také jednoduché ako prechod z mesta do mesta. No doteraz netušili ani o tom, že mágia je skutočná a že isté osoby sa pred nimi môžu zjaviť v okamihu žmurknutia oka a následne zmiznúť. Ohodnotenie náročnosti cesty tak nechávali na Hodinára, ktorého cestou začali považovať za odborníka. Problém v stretnutí s pašeríkom by mohol nastať pri kúpe mapy. Ani jeden z nich netušil, koľko by mohla stáť. Bude od nich Hodinár chcieť peniaze, ktorých nemali veľa, alebo nejakú službu na oplátku?

„Možno sa nám podarí presvedčiť ho, aby šiel s nami," ozval sa vcelku optimisticky Solomon, keď prešli bránami Marionu.

Počas denného svetla nemali stráže pri drevenej bráne veľa otázok. Zima už začala a veľa ľudí chodilo z mesta do mesta, aby niečo predala alebo kúpila v rámci zásob na najkrutejšie obdobie roka. Mužom pri bráne teda stačilo povedať, že prišli kvôli obchodným záležitostiam – čo nebola úplná lož.

Aj tu už padal prvý sneh, ktorý sa neskôr premenil na sneh s dažďom a bol jednou z posledných bodiek za jeseňou. Počasie premenilo hlavnú cestu prechádzajúcu krížom cez Marion na pruh blata. Doň sa dvom mladým mužom zabárali čižmy, na ktorých sa im každým ďalším krokom hromadilo bahno a sťažovalo im krok. Tobias si mimovoľne spomenul na posledný pohľad na Asterling a striaslo ho.  Nad ním sa však vznášal sneh zmiešaný z popolom.

Tobias nasucho preglgol a pokrútil hlavou. „Pochybujem." Ďalšie slová vyslovil tak ticho, aby ho nikto okrem Solomona nepočul. „Nezabúdaj, máme v pláne pripraviť vodcu Lovcov z Aldevaru o posla. Nemyslím si, že bude nadšený. Hodinár sa asi nebude chcieť zúčastniť cesty, ktorá by na neho mohla zniesť hnev... V'alaka," jeho meno povedal takmer nehlučne. Odkedy vedel, že je skutočný, rešpekt a strach mu bránil len tak vyslovovať jeho meno.

Solomon zvesil hlavu.

„To ale neznamená, že to nemôžeme využiť vo svoj prospech," dodal rýchlo Tobias, keď videl, ako jeho priateľ klesol na duchu. Blonďavý Abernathy sa na neho spýtavo pozrel, nechápajúc, ako mohol na tom mohol vidieť niečo využiteľné. „Vysvetlíme mu, že čím skôr nám poradí, ako sa dostať do Nythie, tým skôr odídeme z Marionu a tým skôr s nami nebude spájaný."

Solomon sa krátko, neveselo zasmial. „Niekedy ma desíš, Tobias. Ale predpokladám, že to vy Fosterovci máte v krvi. Tvoj otec tiež vždy vedel tvrdo vyjednávať," po ukončení vety rýchlo zmĺkol.

Obaja si náhle uvedomili, čo všetko zanechávali za sebou. Každým ďalším krokom sa vzďaľovali od Asterlingu, ich domova. Boli ďalej a ďalej od svojich rodín – či už boli nažive, alebo nie. V cudzích krajoch a mestách sa postupne stávali nikým. Už neboli starostovým synom ani synom miestneho obchodníka. Keď kráčali zababušení v plášťoch boli len prekliatym poslom a jeho najlepším priateľom. Nemali pocit, že by mohli byť niekým viac.

„Až sa dohodneme s Hodinárom, budeme sa opäť vypytovať," vyhlásil Solomon a nechcel počuť zápornú odpoveď. Tá ani neprichádzala. V každom a jednom meste, v ktorom sa zastavili, sa v miestnych hostincoch pýtali, či k nim nezavítal ktosi z Asterlingu. Vždy na nich pozerali, akoby práve vyšli z jaskyne. Všetci sa čudovali, ako je možné, že nepočuli o prepadnutí a spálení Asterlingu.