Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Pravda a temné plány do budúcna

Al

Na chvíľu sa mi zastavil dych. Smrťožrúti sa už pár rokou neukázali, tak prečo teraz? So zatajeným dychom a zlou predtuchou som sa spýtal :

„Kde?" James sa plytko nadýchol predtým ako odpovedal :

„Brloh." v šoku som naňho ešte pár minút hľadel, a hneď potom som mu z ruky vytrhol noviny. Na titulke bola fotka brlohu nad ktorým sa vznášalo temné znamenie, a nad fotkou stál veľkými čiernymi písmenami nadpis :

Smrťožrúti sú späť!

Okamžite som sa pozrel na článok pod fotkou a začal som čítať :

Po takmer šiestich rokoch od posledného útoku Toho, koho netreba menovať, Srťožrúti znovu zaútočili. Tentokrát v dedinke Vydrí Svätý Dráb. Ich cieľom bol najmä Brloh, ktorý v posledných rokoch slúži ako základňa v boji proti Tomu, koho netreba menovať, preto je otázka, prečo sa naň nepokúsili zaútočiť už skôr? Pri ich útoku, vďaka rýchlemu zásahu ministerstva mágie, nikto nezomrel, dvaja obyvatelia Brlohu v bezvedomý odvezený do Sv. Munga a taktiež sa podarilo zajať jedného smrťožrúta, ktorého na ministerstve práve vtejto dobe vypočúvajú. Naneštastie sa im posial nepodarilo zistiť žiadne dôležité informácie. Meno zajatého smrťožrúta je Walden Macnair , ktorý ešte pred pár rokmi pracoval pre ministerstvo ako kat. S ďalšími horúcimi novinkami sa vám bude hlásiť Rita Skeeterová, Denný prorok!

Oddýchol som si. Nikto nezomrel, vďaka bohu. Ešte napoly v tranze som si sadol, ale kvôli stiahnutému žalúdku som nič nezjedol. Napokon som odišiel do klubovne, a zvalil som sa pred kozub. Ešte stále tak trochu mimo, som nakoniec zaspal na pohovke.

Isabell

Zobudila som sa asi o pol piatej, aj to len preto, že mi na okno ťukala sova. Ťažkopádne som sa postavila a vpustila som ju dnu. Bola tmavo hnedá a v zobáku niesla sivú obálku. Tú sovu som poznala, bola matkina a volala sa Silén. Zo zobáka som jej vytrhla list a rýchlo som si ho prečítala. Tak či tak mi tá moja rýchlosť nepomohla a musela som si to prečítať ešte raz, a následne ešte raz. Čo to odomňa chcú? A čo sa to chystajú urobiť? A čože to Dumbledore chystá? Čím viac som to čítala, tým viac zmätená som bola. Jedno mi ale bolo jasné, mala som úlohu a musela som ju splniť. Ale aj tak, prečo ja?! Je tu omnoho viac dievčat, odomňa o dosť krajších, mohol to byť niekto iný. Lepšie povedané, HOCIKTO iní, len nie ja. Teraz stým už ale nič nezrobím. Postavila som sa, a išla som do spoločenskej miestnosti. Bolo to tam preplnené, tak som si len zo stola zobrala knihy a išla som do knižnice. Paní Pinceová tam práve nebola, preto som jej ich dala na pult a odišla som vybrať si iné knihy. Keď som sa prechádzala medzi tými policami, uvidela som presne toho, koho som vidieť určite nechcela. Už som sa otáčala na odchod, keď mi napadlo, že teraz bude dobrá príležitosť začať s plánom, ktorý vymysleli rodičia. Všimla som si že hľadá nejakú knihu, preto som išla za ním a opýtala som sa. Presne som vedela čo hľadá. Urobili sme si spolu úlohy, a potom som si spomenula na prvú hodinu. Keď som mu pripomenula, že má byť po škole, dobre že nenadskočil. Ešte som ho aj musela odprevadiť! Z nejakých, mne neznámych príčin, mi to až tak nevadilo. Nakoniec som urobila aj jeho trest, a za jeden deň som sa s ním celkom zblížila. Dokonca som začala chápať, prečo som to mala urobiť ja, a nie niekto iný. Niekto ma určite bonzol, že ho poznám, aby to nemuseli robiť oni! A Al mi stále ďakoval, štvalo ma to. Nakoniec som mu povedala že sme kamoši, a on konečne sklapol. Konečne sme vošli do siene, a zmrzol mu úsmev. Vedela som čo sa dozvie, preto som išla k svojmu stolu a nabrala som si pár varených zemiakov. Scorpius nejedol, zato ho dosť slušne obskakovali dievčatá od nášho stolu. Posunula som sa k nemu a tak, aby to tie dievčatá nepočuli, som mu potichu povedala :

„Ty si písal mojej matke?" pozrel sa na mňa akosi divne.

„Čo by si robila ty?" pošepol, strčil mi do ruky lístok so správou, a znovu sa nechal obskakovať dievčatami. Po jedle som odišla do izby, prečítala som si lístok od Scorpiusa a poslala som domou sovu s krátkou správou : Všetko ide podľa plánu.

Ešte som si dorobila úlohy a zaspala som.

***

Vstala som uprostred noci, presne podľa plánu. Vyliezla som z postele, prezliekla som sa a vošla som do spoločenskej miestnosti, kde už na mňa čakali asi šiesti ľudia, aj so Scorpiusom.

„Ako to išlo?" otočila som sa na tretiaka, v zelenom pyžame.

„Podľa toho čo ten chalan hovoril, heslo menia každý mesiac. Teraz to bolo niečo na T... Nejaký predmet!"

„Transfigurácia." povedal druhák vedľa neho.

„A čo Dumbledore?"

„Mal by to vyhlásiť zajtra aj s losovaním." povzdychla som si. Máme už len dnešok. Otočila som sa na šiestaka :

„Čo elixír?" šiestak spoza chrbta vytiahol maličkú, žltú fľaštičku, a dva papieriky.

„Hotovo." povedal zaspato.

„A jeho heslo?" pýtal sa Scorpius.

„Jahodový pelendrek." povedala štvrtáčka v nočnej košeli.

„Ok, tak poďme." povedal Scorpius, postavil sa a podával mi čierny plášť, totožný s tým ktorý mal oblečený. Tiež som sa postavila a nasadila som si ho. V najväčšej tichosti sme mi dvaja plížili po prázdnych chodbách Rokfortu, až do riaditeľovej kancelárie.

„Jahodový pelendrek." zašepkal Scorpius pred kamennou obludou, ktorá vzápätí odskočila nabok. Vošli sme do Dumbledorovej kancelárie, a došli sme až k veľkej, horiacej čaši, stojacej v rohu miestnosti. Na dva lístky som naliala trochu elixíru, a hodila som ich dovnútra. Plameň, ktorý doteraz horel modrým plameňom, sa na chvíľu sfarbil do žlto-zelena, a potom dostal svoju pôvodnú farbu. Už, už sme sa chystali zmiznúť, keď sa zvonku ozvali kroky. Vystrašene sme sa na seba pozreli, a skryli sme sa do jednej pootvorenej skrine, hneď vedľa nás. Dvere sa rozleteli a vošiel riaditeľ, Mcgonagallová a Snape. Pokračovali v rozhovore, ktorý začali už skôr.

„Pán riaditeľ, nieje možné, aby niekto v našej škole, mal nejaké spojenie s Voldemortom!" hovorila naštvane Mcgonagallová. So Scorpiusom sme sa na seba významne pozreli.

„Tiež mám taký pocit, pán profesor." pridal sa Snape.

„Zo začiatku som si to tiež myslel, ale po tom útoku, si už nemôžem byť taký istý. Z ministerstva som dostal správu, že Walden Macnair zomrel v Azkabane, a predtým povedal len „Je v Rokforte," preto som si istý že sa tu niekde potuluje špeh!" povedal Dumbledore vážne. Viac rozhovoru sme už ale nepočuli, lebo Scorpius omylom kopol do dvierok skrinky.

„Kto je tam?" skríkla Mcgonagalová, a začala sa približovať. Scorpius neváhal, a z vrecka si vytiahol prášok okamžitej tmy. Keď bola už asi iba meter od skrine, hodil ho na zem, a v miestnosti nastala úplná tma. Kým si to niekto vôbec stihol uvedomiť, bežali sme chodbami hradu, rovno do klubovne. Vydýchli sme si, až keď sme spoločne sedeli v spoločenskej miestnosti, vedľa seba.

„To bolo tesné." povedal potichu Scorpius.

„To mi hovor," odpovedala som mu a pomaly sa odchádzala do izby. Scorpius ma ale ešte predtým chytil za ľavú ruku, vyhrnul mi rukáv trička, a pobozkal temné znamenie, ktoré vzápätí zmizlo. S povzdychom som potom odišla do izby, a zaspala som. Snívalo sa mi o tom, ako som nastúpila na miesto môjho otca, Toho koho netreba menovať, a s mojim manželom sme vládli smrťožrútom a svetu. Ráno som sa zobudila s úsmevom. Prišla som k stolu, a z horného šuplíka som vytiahla zlatý prsteň so šedým kameňom na vrchu, ktorý mal pre tento raz slúžiť ako snubný prsteň. Zasnúbili ma, už keď som bola malá, samozrejme, s čistokrvným čarodejníkom, presnejšie so Scorpiusom Hyperionom Malfoyom. Uchechtla som sa. Môj sen by sa dal kľudne prirovnať k realite.