Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Návrat Domou a Nové Povolanie

*o 3 roky neskôr*
All/Michael

Sedeli sme na hodinovej veži. Zajtra som s Isabell a Scorpom mali odchádzať späť do Londýna. Škeril som sa. Nemohol som sa dočkať.
„Mitch, na dnes sa musíme vrátiť." povedal Ivan, jeden z mojich kamošov. Keď som sem prví raz prišiel, predstavil som sa svojim pravím menom, Michael Gabriel Michaelson, a tak ma v škole začali prezívať Mitch. Aj keď ma Isabell a Scorp stále volali All. Raylley a Miru bývali s nami ale rozhodli sa tu ostať. Za tie tri roky, sme sa tu naučili veľa, ako poriadne kradnúť, podvádzať, zabíjať a tiež sme sa pridali k mafii. No, skôr sme žili v dome mafiánskeho bosa, a on nás zobral sám od seba, ale to je jedno.

...

A tak sme sa rozlúčili s našim doterajším šéfom Gianom Carlom, ale hlavne, s našim doterajším domovom. V lietadle sme zase raz vyčnievali. Chalan so skoro bielimi vlasmi, dievča so smrtiacim pohľadom, a chalan s červený očami a hadom na krku... Keby som bol nimi, tiež by som sa pozeral. V lietadle bolo strašne horúco, predsa len, bolo leto. Po necelej hodine som si dal dole hornú časť obleku, ktorý mi dal bos, a tiež som si zložil klobúk. Na plecia sa mi rozsipali rovné, čierne vlasi a povzdychol som si, keď som vydel ako na mňa pozerá väčšina dievčat, ktoré ma vydeli.
„Dali by ste si niečo?" spýtala sa nás letuška. Isabell si zobrala čokoládu, Scorp arašídy, a ja som si zobral vodu. A dievčatá stále čumeli! Rozčulovali ma, ale nedaval som to najavo. O chvýľku som mohol počuť slabe kroky, a dievčensky hlas.
„Ahoj, ja som Liana, a ty?" musel som sa premáhať, aby som sa nechytil za hlavu. Veď bolo jasné, že ma chcela zbaliť! A to len z toho jedného pozdravu! Rozmýšľal som ako sa z toho vykrútim a medzitým som odpovedal.
„Som Michael, rád ťa spoznávam." dievča sa šťastne usmiala a mne sa chcelo, prinajmenšom ju poslať preč, pri najhoršom vyhodiť ju z lietadla.
„Ah, aj ja teba! Vieš, len ma tak napadlo, či by s nami nechcel ísť večer na párty?! Je to v jednom klube v centre Londýna." dievča je šibnute. Nepozná ma, ani len nevie či v Londýne zostávam, a niekam ma pozýva! Vyslal som na Isabell a Scorpa prosebný pohľad, ktorý našťastie zachytili. Isabell sa ku mňe pritiahla, a po dievčati hodila vážne nebezpečný pohľad.
„Pokial nevieš, je veľmi nezdvorilé pozvať chlapca na párty bez jeho priatelky." povedala a hrane sa usmiala. Neberte to zle, Isabell so mnou nechodí, stále je zasnúbena so Scorpom. Ďievča sa na ňu pozrela zatvárila sa prekvapene. Na 90% si myslela, že je Isabell moja sestra. Po tom čo som si nechal dorásť vlasi, a Isabell si ich začala žehliť, si to myslelo veľa ľudí. Tiež si mysleli, že mám najmenej 23, aj keď mám len 18. Na svoj vek som ale vážne vyzeral staršie, než ostatný.
„Prepáč, nevedela som že ste spolu... Asi by som mala ísť." vycúvala z toho rýchlo. Isabell sa zasmiala a posunula sa späť na svoje sedadlo. Teraz sa možno pýtate, prečo vlastne ideme späť, keď sme sa v Taliansku mali tak dobre. A odpoveď je, že nás späť zavolal temný pán. V podstate nám napýsal, že má pre nás dôležitú úlohu, a my sme ju zobrali. Tiež tam bolo aj niečo o špehovaní, ale stále som celkom nechápal, prečo my. Isabell, na druhe strane, bola šťastná, síce sa jej v Taliansku páčilo, ale Londýn jej chýbal. A tiež, keď sa vrátime, nieje šanca, žeby nás niekto spoznal. Scorp sa z nás síce zmenil najmenej, ale v podstate vyzeral ako úplne iná osoba. Bol až zázrak, ako sa za tri roky môže niekto zmeniť. Povzdychol som si. Keby sa v štvrtom ročníku nič nepokazilo, teraz by som nastupoval do siedmeho. Ale popravde, som sa naučil viac, ako by som sa naučil v Rokforte. Mágiu nás učili toľký ludia, že si už ani nepamätám ich mená, ale stále im v duchu ďakujem. Spomienky Salazara Slizolina, tu boli stále, ale len také útržky, ako napríklad hľadal študentov, a chvíle s ostatnými zakladatelmi. Povzdychol som si. Tento let trvá fakt dlho. Niko to už nevidržal, a zaspal. Rozhodol som sa nasledovať jeho príklad.

...

A tak sme pristáli. Možno to bude znieť divne, ale mali sme päť kufrov. Isabell si odmietla niečo nechať v Taliansku. Ale aj tak tie kufre nikto neťahal, zmenšili sme ich. A potom sme sa odmiestnili pred sídlo Malfoyovcov. Po roku a pol bolo znovu bezpečné, a znovu sa z toho stala hlavná základňa. Zaklopali sme na vchodové dvere, a tie sa hneď otvorili. Stála tam Scorpova mama, a vyzerala že sa premáha, aby ho neobiala. Tiež tam bola aj Bella a temný pán, ktorý sa vôbec nezmenil.
„Ahoj mami, oci." povedala Isabell a usmiala sa. Bella ju ale pritiahla k sebe, a obiala ju. Temný pán ju pohladkal po hlave. Asi to malo byť milé, ale trochu mi to pripadalo, akoby hladkal psa. Asi nevedel čo má povedať. A potom skončil v obiatí jeho mami aj Scorp, a ja som tam len stál, a snažil som sa tváriť nezaujato. Popravde som sa ale chcel usmiať. Bolo to milé. A potom som v obiatí skončil aj ja. Bella si očividne všimla, že tam stojím sám, tak sa asi rozhodla, že to tak nenechá. Zasmial som sa. Bolo dobré byť doma.