Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Koniec prvého ročníka

Prepáčte že vás obtažujem milý čitatelia, ale mám pre vás dotaz... ak by ste si mohli vybrať medzy nepravidelným vydávaním alebo vydávaní jeden deň v týždni... čo by ste si vybrali? Ak by ste chceli aby poviedka vychadzala pravidelne, napíšte do komentu, ok? Ak sa neobiavia komenty alebo správy, budem vydávať nepravidelne, tak sa vás pre istotu pýtam, čo by pre vás bolo lepšie.

All

Ešte v nemocničnom krídle som profesorovi Snapeovi povedal o svojich spomienkach, a on potom bez slova odyšiel. Ani ja som z toho síce nebol nadšený, ale fakt som nevedel, koho iného vybrať. Keď ma konečne postili z nemocničného krídla, bol už pomali jún. Súboj fakúlt vyhral Slyzolin, druhý sme boli my, Bifľomor tretí, a posledný bol Bystrohlav. Medzi Slyzolinom a Chrabromilom to bolo tesné, len o 20 bodou, ale vyhrali oni.
A znovu som bral doučovania z elixírou. Za posledný polrok som sa fakt zlepšil, ale pre istotu. Čo sa týka známok, bol som na tom dobre, koncoročné skúšky boli o dva týždne, a tak sme sa aj so Scorpom učili na pozemkoch školi. Isabell sa učila vnútri, lebo z elixírov chcela mať najlepšie skóre, a že by sme ju len vyrušovali. Nechápal som ako to zvládala, vnútri bolo pekelne horúco. So Scorpom sme väčšinou sedeli pod stromom vedľa jazera, a jedli sme sladkosti od jeho mami. Mal som z toho dobrý pocit. Aj keď mi otec povedal, že by som sa so Scorpom nemal tak často stretávať, lebo jeho otec bol v mladosti smrťožrút, tak som ho nepočúval. Doteraz boli Isabell a Scorp moji najlepší priatelia, nenechal by som ich tak len kvôli nejakým hlúpostiam ktore by ani nemuseli byť pravda.
Raz som nad tým premýšľal keď som stál na kraji jazre, a Scorp ma doňho strkol. Spadol som do zimnej vody a Scorp sa na mne smial. Natiahol som k nemu ruku, a keď ma išiel vytiahnuť, stiahol som ho zamnou. Ešte asi pol hodiny sme sa bavili vo vode, dokým nám Isabell ktorá nás vydela až z hradu, nedoniesla uteráky a dva náhradné hábity. Nakoniec som na chvíľu skončil so Scorpovím suchým hábitom, a vrátil som mu ho až o dva dni neskôr, potom čo som ho vypral a vysušil. Záverečné skúšky prišli skôr ako som čakal, ale nakoniec som bol spokojný. A aj keď som v našej spoločenskej miestnosti trávil minimum času, počul som, že Rose sa asi dosť dobre neučila. Stresovala, a hovorila že prepadne. Neveril som tomu, 100% prejde. A tak pomali nadišiel koniec roka. Posledný deň som ani nechcel ísť do velkej siene, chcel som tu ostať dlhšie. Nakoniec som ale prišiel aj tak. A asi po piatich minútach začal riaditeľ oznamovať výsledky školského pohára.
„A teraz je čas na bodové vyhodnotenie škloského pohára. Za prvé by som ale chcel povedať, že nieje dôležité vyhrať, ale, ako to hovorím ja, snažiť sa zo všetkých síl. Tákže na štvrtom mieste : Bifľomor so 579 bodmi, na tretiom mieste : Bystrohlav len s maličkým rozdielom 590 bodou. Druhé miesto patrí Chrabromilu s 695 bodmi a na prvom mieste : Slyzolin a jeho738 bodov. Tým pádom, školský pohár vyhráva SLYZOLIN!" skrýkol a zatlieskal rukami, takže sa výzdoba zmenila na striebornú a zelenú. Slyzolinčania jasali a vyhadzovali čapice do vzduchu. Radovali sa medzi sebou a ja som sa mimovolne usmial. Bolo mi len trošku ľúto že sme nevihrali my. Nakoniec, mali by sme sa tešiť, pred nami sú prázdniny, a ešte predtím, kopa chutného jedla na stole. Oblýzal som si pery a pustil som sa do jedla.

...vo vlaku...

V jednom kupé sme sedeli ja, Isabell, Scorp a James. Hrali sme hry a jedli Scorpove sladkosti, čo sa mu zvýšili. Neskôr sme sa začali nudiť, tak Isabell vytiahla z tašky muklovsky notebook a pustila nam niečo. Ak som pochopil spravne bolo to Anime. Volalo sa Akatsuki no yona, a mne sa celkom páčilo. Príbeh hlavnej postavi ma chytil za srdce. Pozreli sme si asi 10 častí, kým sme došli na nástupište a začali sme sa lúčiť. Sľúbili sme si, že si budeme posielať sovy. A tiež som sľúbil Scorpovi na narodeniny 2 darčeky. Isabell som jeden cez vianoce poslal a naňho som zabudol, tak som mu mal dať dva. Nás s Jamesom už čakali rodičia, ktorý s nami mali odviesť aj Rose. Chceli sme už odýsť ale Isabell aj Scorp stali na nastupišti sami, tak som sa ich opýtal kde maju rodičov.
„Asi meškajú... Kvôli doprave." odpovedal Scorp a Isabell prikývla.
„Ty a Isa bývate spolu?" spýtal som sa. Isa sa nad jej skratkou mena začervenala. Asi od hnevu.
„No, vieš ja som sirota, ale Scorpovi rodičia si ma zobrali k sebe. Na začiatku roka som tu prišla s tetou u ktorej som travila prázdniny ale musela rýchlo ísť do práce." zamyslel som sa a potom som sa ospravedlnil za to že som bol tak netaktný.
„Ale na začiatku roka si hovorila že ti mama pomahala sa zbaliť."
„Nerada to o sebe hovorím cudzím ľuďom. Je to také tajomstvo." dopovedala, a potom som už videl ako k nim prišli Scorpovi rodičia, tak som radšej odyšiel. Naposledy sme si zakývali a išli sme každý svojou cestou.

Tak čo ľudia? Prví ročník za nami. Už sa nemôžem dočkať druhého :D