Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Bitky v škole mágie niesu časté

All

Zase do školy. Konečne, už som sa nemohol dočkať, kedy vypadnem. Z dialky som vydel Scorpa a Isabell, a na moje prekvapenie, sa ku mne Isabell rozbehla a skočila mi okolo krku, až som spadol. Všetci na okolo sa na mňa pozerali. Rodičia sa tvárili zvlášť divne. Snažil som sa prdstaviť ako asi vyzerám. Na moje prekvapenie ma to rozosmialo.
„Isabell, zlez z neho, každý na teba pozerá!" ťahal ju zo mňa Scorp.
„Teta povedala, že keď niekto rozplače dievča, musí niesť následky!" odvrkla a držala ma ešte silnejšie.
„Prepáč. Nemysleli sme si že ťa rozplačeme. Minimálne ja som si to nemyslel." povedal som a potom sme sa konečne dvihli. Isabell sa pustila a potom sme "prebehli" na nástupište 9 a ¾. Otec na mňa žmúril oči keď som sa rozprával so Scorpom. Presne som odhadoval prečo, a napadla ma jedna veľmi zaujímavá vec. Naklonil som sa k Scorpovi a pošepkal mu do ucha:
„Obím ma, a nepýtaj sa prečo." Scorp na mňa pozdvihol obočie ale urobyl čo som povedal. Otec ktorý v tej chvýli pil káva z kelímku ju vyprskol a niekoľko ludí sa naňho pozeralo. Mal som čo robyť aby som sa nerozosmial.
„Potom chcem vysvetlenie." zašepkal Scorp a pomali sme sa brali do vlaku.
Keď sme konečne sedeli v kupé, a vlak sa začal hýbať, ani ma nenapadlo zakývať našim. Keď som potom Isabell a Scorpovi rozprával, prečo ma mal Scorp obiať, obaja sa naplno smiali. Až na to že u Isabell to bol tak troch šialený smiech, a blikalo jej v očiach. Počas cesty sme hrali karty a jedli sladkosti od Scorpa. Keď k nám neskôr prišiel vozík s jedlom, kúpil sme si tri fľaše minerálky, lebo nám z tých sladkostí bolo zle. Ku koncu cesty sme si rozprávali aké darčeky sme dostali a podobné veci. Keď sme konečne dorazili do rokfortu, prvú vec čo sme urobyli, bolo, že sme ziedli večeru. Okrem tých sladkostí sme nič celý deň nejedli. Nakoniec sme sa išli vyspať, lebo hneď ráno začínala škola.

...

O týždeň na to sme mali pobyt u Bifľomoru. Ich spoločenká miestnosť mala tvar kruhu, a tiež tam mali kruhový stôl s 12 stoličkami. Asi viem kto bol vzor Brigity Bifľomorovej. A ako aj predtým hňeď prvú noc som videl spomienky zakladateľov rokfortu.

...NEZNÁME...

Bola noc. Nad ohňom sa piekla hus a okolo sedel Salazar, Richard a Brunhilda. A ešte aj Mic, ktorá sa, ako som si všimol, dosť rozrástla. Bol pokoj, a nebolo počuť nič iné ako praskot ohňa. Teda až dovtedy, kým sa do husi nazabodol šíp. Všetci sa otočili k smeru odkial šíp vyletel. Kým sa nazdali, letelo na nich asi dvadsať šípov, čo ale nebol problém, keďže ich Richard všetky zastavil kúzlom. O chvýľu postava vysela zo stromu za nohu, o ktorú bol omotaný hadí chvost. Prekvapene som sa obzrel, a zistil som že Mic sa vyparila.
„Pusť! Blbý had, pusť ma!" kryčala postava a vytiahla prútik, ktorý namierila na hada. Prútik ale v ďalšej minúte zhorel, a zostal z neho len popol. Postava sa otočila na Richarda, ktorý ako jediný mal v ruke prútik.
„To mi zaplatíš ti naničhodník, len počkaj!" Richard sa tváril dosť prekvapene, a Salazar sa začal smiať.
„Vidíš Sal, kvôli tebe si teraz myslí, že som to bol ja." povzdychol si Richard a odložil prútik. Postave hneď na to začal horieť plášť a odhalil tak blonďavé vlasi pod kapucou. Všetci teraz vyzerali tak na 15 a Brigita bola očividne tiež v ich veku, troch menšia.
„Puste ma! Hneď!" kryčala Brigita a začala sa krútiť. Richard si zase povzdychol a povedal:
„No tak Sal, nechaj ju." Salazar na to prevrátil oči a zasyčal:
„P-pusssť juuu." Mic počúvla a Brigita dopadla na zem. Pri páde sa stihla obrátiť a dopadla na nohy. A hneď sa dala na útek, ktorý jej hneď nato, znova, prekazil had, keďže ju znova chytil za nohu.
„Pusť! Pusť!! PUSŤ MA!" začala nepríjemne jačať a ostatný si zakryli uši.
„Pre ďalší útek? Radšej nie." povedal Richard a znovu si začal zakrývať uši.

...

Prebudil som sa len 5 minút po tom čo som išiel spať. Niektorý ešte ani nezaspali a ja už som sa prebudil. Dosť blbé. Ešte vtedy som sa zdvihol z postele a išiel som za profesotom Snapom. Neskôr, keď som išiel naspäť, našiel ma Filch, a zobral za riaditeľom. Keby sa ma nezastal profesor Snape, dostal by som trest! Nie že by to až tak vadilo, ale aj tak... keby som mal trest, tak by som mal aj menej času učiť sa, a zhoršili by sa mi známky.