Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Zimný ples plný prekvapení

Isabell

V deň plesu nám zrušili vyučovanie. Väčšina dievčat to uvítala, hlavne siedmačky, lebo sa na ples pripravovali aj 5 hodín. No, mne to zabralo 3. Kedže dievčatá sa upravovali v spoločenskej miestnosti, chlapci sa už o 10:00 museli ísť niekam zašiť... Dievčatá nechceli, aby ich videli už pred plesom. Mne to bolo celkom jedno. Aspoň že siedmačky nám pomáhali s vlasmi a líčením. Bez nich by sme vyzerali strašne. Nakoniec mi ešte jedna šiestačka pomohla dostať sa do šiat a potom som sa už len upravila. Fakt nechápem prečo mi mama poslala takéto šaty. Som prváčka, preboha. Ale nakoniec som ju nestihla poprosiť po iné. Ale ako som sa teraz pozerala do zrkadla, musela som priznať, že mama vie čo mi má posielať. Okolo štvrtej sa všetky dievčatá zamkli v izbách, a dovnútra začali chodiť chlapci. Mali sme ešte tri hodiny trčať v izbách. Na moje šťastie, mi teta poslala do školy notebook s filmami, takže som mala čo robyť. Keby sa to dozvedela mama, asi by sa zbláznila.

...o try hodiny neskôr...

Chalani nás mali čakať pred veľkou sieňou, tak som si ešte dala šperky a pobrala som sa pred veľku sieň. Heh, som zvedavá, či tam už budú obaja.

All

So Scorpom sme stali pred veľkou sieňou. Vedľa nás sa tlačilo ešte asi 30 ľudí v pároch, medzi ktorými som spoznal aj Rose v krátkych ružových šatách. Išla s nejakým druhákom. Prepadla ma zvedavosť a spýtal som sa Scorpa :
„Aké šaty ma Isabell?" pozrel sa na mňa a pokrčil ramenami.
„Neviem. Dievčatá nás už o desiatej vyhnali zo spoločenskej miestnosti. O štvrtej sa zavreli do izieb a odmietli z nich výsť, kým nebudú všetci chlapci preč." zapískal som nad tým. My sme také problémi nemali, všetci boli vo svojich izbách. Ešte sme čakali asi 5 minút kým sa objavila aj naša partnerka. Vtedy na ňu vyvalili oči asi všetci čo je videli, okrem dievčat zo Slyzolinu.
Čierne vlnivé vlasi vyčesané dohora, pripnuté zlatou sponou. Malé zlaté náušnice, predlžené mihalnice a svetložlté oči ešte viac zvýraznené linkou. Čierne nazberkané šaty so srdcovým vrchom vykladanými čiernymi kameňmi a malými kúskami zrkadla. K tomu zlaté črievičky s malým opätkom, zlatý prsteň s tmavo čiernym kameňom, čierna šatka cez ramená a zlatý, trochu povedomí medailón, ktorý jej padal až k výstrihu na zlatej retiazke na krku. Ešte som si všimol že mala aj malú čiernu kabelku na zlatej retiazke pripnutú na páse. Aj so Scorpom sme tam ešte chvíľu stáli a užasnute sme sa na ňu pozerali.
„Nepatrí sa takto pozerať na dievča, a ešte k tomu, keď s vami ide na ples." pozerala sa na nás trochu pohoršene Isabell.
„P-prepáč." vykoktal som, ešte stale trochu v šoku. Scorp sa ani neozval, a dostal po hlave s kabelkou. To ho prebralo.
„Prepáč. Som len trochu... Prekvapený."
„V dobrom, alebo zlom zmysle?" spýtala sa Isabell.
„Dobrom, určite dobrom!" povedal Scorp a ja som len prikyvoval. Isabell sa len usmiala, postavila sa medzi nás a chytila nás za predlaktia. Došli sme k veľkej sieni, a ja som si medzitým dával pozor aby som Isabell nestúpil na šaty. Boli fakt veľmi nazberkané. Ako inak, každý na nás ukazoval, nevedel som či preto, aká pekná Isabell bola, alebo preto že sme išli traja. Zahliadol som Jamesa ako na nás vyvaľuje oči, aj s jeho partnerkou. Vošli sme do siene, ktorá vyzerala úplne inak ako obyčajne. Namiesto štyroch dlhých stolov tam bolo asi 15 menších, okrúhlych stolov plných jedál všetkého druhu. Vpredu bol tanečný parket a pódium, a to všetko ladilo do bielej. Ešte aj zo stropu padal teplý sneh, ale hneď po dopade na zem zmizol. Obzeral som sa a všimol som si aj niečo iné. Vyvalil som oči keď som zistil že sa mi to iba nezdá.
„Isabell?" opýtal som sa
„Hmm?"
„Otázka. Zdá sa mi to, alebo tam sú moji rodičia?" Isabell aj so Scorpom otočili hlavy a chvíľu na to prikývla.
„Asi. Videla som ich iba raz a aj to nie poriadne. Ideš sa pozrieť bližšie?" prikývol som, a už sme tam všetci traja išli.
„Oci? Čo tu robíš?" otec sa na mňa pozrel a usmial sa.
„Ahoj All. Aj ja som rád že ťa vidím." prevrátil som očami.
„Tak čo tu robíš?" odpoveď teraz došla od mami.
„Riaditeľ nás zavolal, aby sa nič nestalo, zlatíčko. Majú málo učiteľov." zčervenal som.
„Mami! Nehovor mi tak!" obzrel som sa na Isabell ktorá sa usmiala a na Scorpa ktorý nebol ďaleko od toho aby sa rozosmial nahlas.
„Tákže vy ste tu... spolu?" spýtala sa mama.
„Nóóó... Hej." odpovedal som, kedže som nevedel ako to vysvetliť. Isabell sa toho ujala za mňa.
„Viete, ani jeden z nich si nestihli nájsť partnerky, tak sú tu obaja so mnou." usmiala sa na nich.
„Aha... A ty si?" opýtala sa mama.
„Ja som Isabell, a toto Scorpius." Scorp sa pozdravil, a tak isto aj rodičia. Potom ale začala hovoriť riaditeľ, a ples sa začal.
„A teraz... Kto bude so mnou tancovať?"opýtala sa Isabell potom čo začala valčíková hudba. Obaja sme sa na seba pozreli.
„Tak, prv asi All a potom sa môžeme meniť?" povedal Scorp. Prekvapene som sa naňho pozrel.
„Môže byť?" spýtala sa Isabell. Prikývol som a potom som už len cítil ako ma ťahala na parket. A potom sme sa striedali, dokým teda Isabell nezačali bolieť nohy. Väčšinou hraly valčíkové pesničky, teda až do desiatej, potom začala zábava. Na parkete potom začali skákať puberťáci každého veku, na piesne od slávnej rockovej kapely: Čierne kotle. Večer bol super a po polnoci začali znovu hrať pomalé, romantické pesničky. Už tam zostalo len pár prvákov, ktorý sa aj tak pomaly chystali do postele. Scorp odišiel už pred nami, lebo ževraj v noci zle spal. Aj my sme už pomaly išli keď Isabell vyhŕkla:
„Moja obľúbená pesnička!" pozrel som sa na ňu, ako si pohmkávala v rytme hudby, a potom na parket, na ktorom tancovalo už iba asi 20 ľudí. Povzdychol som si.
„Chceš ísť tancovať?" pozrela sa na mňa a potom prikývla. Prišli sme na parket, Isabell sa o mňa oprela a začali sme tancovať. Rytmus som našiel, hneď čo som sa započúval:

„Tell me you love me one time
I can see the truth in your eyes
Say you will
Forget tomorrow and be with me tonight
Just tell me you love me one time."

V podstate to znamenalo:

„Povedz mi, len raz, že ma miluješ,
Vidím pravdu v tvojich očiach,
Povedz, že
Zabudneš na zajtrajšok, a budeš dnes večer so mnou
Len raz mi povedz, že ma miluješ."

Vážne to bola romantika. Trochu privelka, kedže Isabell si po chvíli položila hlavu na moje plece. Všimol som si že rodičia ešte neodyšli a teras na mňa aj s Jamesom prekvapene pozeraju. No super. Keď ma videl James, za dva dni to bude vedieť cela škola. Po tanci som Isabell odprevadil do podzemia, a vybral som sa späť aj s Jamesom ktoreho som stretol na chodbe. Celu cestu mi niečo rozpraval. Nutno podotknuť že som sa na brata ani nepozrel, nieto žeby som ho počuval. Bol som taký unavený, že som mal pocit, že zaspím hneď keď si ľahnem na postel.