Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Letné prázdniny

Od teraz sa budú časti vydávať pravidelne každý týždeň v utorok... vaša hrozne sa cítiaca spisovatelka (teplota 39°) :(

All

Leto, jedno z najlepších môjho života, môžem povedať. Stále sme si pýsali so Scorpom a Isabell, nebavil som sa s Rose, s Jamesom sme Lily rozpravali o Rokforte a jediné na čo som sa mohol sťažovať, bolo to, že nám na dom každý deň klopali novinári, ktorý sa chceli dozvedieť o schopnosti vydenia. A ešte možno to, že sa z Lily stávala jasnovidka. Ako? Len tak, zničoho nič, niekedy povedala nejake veci, aj keď malé ale stali sa. Naprýkla, minule povedala, aké budeme mať účty za vodu... Trafila sa presne. Alebo moje znamky z koncoročných skúšok... Tiež presné. Riadtieľ, ktorý prišiel na kávu, povedal, že to asi zdedila po otcovej mame, ktorá bola tiež trochu jasnovidka. Takže o nas mama hovorila niečo také ako: "Dcéra mi vydí do budúcnosti, syn do minulosti a ten najstarší je dobrý v metlobale, ako ja a jeho otec." a to vždy keď sme prišli k niekomu na návštevu. Bolo to trápne. No, aspoň to hovorila len ľuďom ktorý to už vedeli. Všetko sa zkomplikovalo až keď sme v Auguste išli na výstavu obrazou. Prechadzali sme medzi obrazmi a čítal si mená. Prišli sme s obrázku dievčatka, čo mohlo mať tak deväť, a začala ma bolieť hlava. Ale bolo to len slabé, dokým James neprečítal cedulku pod obrazom : Maria Lundenburg, narodená : 978, zosnulá : 987. A vtedy som zacítil tú známu bolesť a omdlel som.

...približne rok 987...

Stál som vo veľkej záhrade s chlapcom. Tentoraz som ale videl že to bol mladý Richard Chrabromil. Tiež mal asi deväť. Pribehlo k nemu dievča z obrázku, ktoré malo asi toľko ako on. A za ňou išli štyria dospelí. Všedci mali čarodejnícke prútiky, a ako som si všimol neskôr, aj Richard a Maria ich mali.
„No tak Maria, nevešaj sa tak na svojho bratranca." povedala jedna žena z dvoch.
„Ale, mami! Richard mi strááášne chýbal. Mal ísť s nami." povedala Mari trochu urazene.
„Pôjdem nabudúce, sľubujem." odpovedal Richard a usmial sa. Všetko stmavlo. Svet sa otáčal a potom zastal na inom výjave.
Voda vo fontáne bola červená, okná na veľkom dome rozbité a cesta k nemu celá od krvy. Richard kľačal na kolenách pred telom Marie a kúsok pred ním boli aj iné telá. Všimol som si že sa k nemu zozadu približuje žena s nožom. Aj on si to všimol, vytiahol si z vrecka prútik a zaklial ju tak že odletela o dva metre a nôž jej vypadol. Dal sa na útek ale ešte ptedtým musel určite počuť to čo tá žena zakryčala: „Tam je! Tá príšera bežala tam!" ale Richard sa neotočil, len bežal ďalej.

...dom Potterovcov...

Prebudil som sa na svojej posteli. Otočil som hlavu a všimol som si Jamesa na jeho.
„Dobré ráno." pozdravil som, aj keď bol očividne večer. James sa uškrnul.
„Čím ďalej tým viac sa ti znižuje doba "spánku". Keď niekedy odpadneš v posteli, je dosť možné že si to nikto ani nevšimne. Spal si 5 hodín." no, bol to rekord. Chcel som sa ešte niečo spýtať ale do izby prišli rodičia a profesor Snape.
„All! Už si hore?!" skrýkla mama. Prikívol som ale potom Snape všetkých vykázal z izby a spýtal sa čo som vydel. Všetko som mu povedal a keď sa už chystal na odchod, zišlo mi niečo na um.
„Pán profesor? Prepáčte, ale neviete či je možné, čarovať bez prútiku?" prekvapene sa na mňa pozrel.
„Prečo, Potter?" znelo to trochu divne, keďze bol v dome plnom Potterovcou.
„V tom druhom sne, som mal pocit, akokeby Salazar podpálil tú celú dedinu, a chcel som len vedieť, či to je možné." Snape sa na chvýľu zamyslel a potom odpovedal.
„Je možné zosielať kliadby aj bez prútika. Avšak pravdepodobnosť, že by kúzlo takýchto rozmerou zoslal deväť ročný chlapec je veľmi malá."
„Ale nie nulová, že?" spýtal som sa.
„Nie, nieje nulová." odpovedal bez emócii, ale keď sa mi otáčal chrbtom, mal som pocit, že sa usmieval.

Isabell

Leto bolo fajn. Väčšinu som stravila u Scorpa, ale potom som išla aj domou. Privítala mama aj otec.
„Tak čo Isabell? Aká bola škola a leto, hmm?" spýtala sa mama a objala ma.
„A ty Scorpius? Zdá sa mi že si vyrástol." Scorp odpovedal skôr než ja.
„Ďakujem teta Bella, bolo to fajn." povedal síce mojej mame teta, ale neplette sa, nieje to tak.
„Tákže, ako pokračuje plán Isabell?" spýtal sa otec, ktorý ak by ho niekto videl, nikdy by ho nespojoval s Tým-koho-netreba-menovať. Smrťožrúti prišli na to, ako mu vrátiť jeho mladšiu podobu. Čierne vlasi... *Nechce sa mi to rozpisovať... Obrazok na začiatku časti.* skôr ako som mu odpovedala, prišla som k nemu a objala som ho. Hneď potom ma pohladkal po hlave, pustila som ho.
„Pokračuje tak ako má, samozrejme. Nenastali žiadne komplikácie." odpovedala som a nevinne som sa usmiala. A otec sa usmial rovnako.

Scorp

Prázdniny u nás boli "úžasné". Keďze Isabell sa nejako podarilo spáliť jej izbu, tak spala v mojej a ja na gauči hneď vedľa. Po prvej noci ma bolel chrbát tak, že sa Isabell zľutovala, a spali sme na jednej postely. Ja som musel skoro celé dni študovať dejiny mágie, z ktorých som skoro neprospel, a Isabell, ktora mala všetko na výborné a dobré, vedľa mňa pozerala "jej", ako to nazvala ona, anime. Otec s mamou stále hovorili, že je to hosť, a že sa k nej mám dobre správať a nevymýšľať hlúposti. JA?! VEĎ TO ONA NAVRHLA SPOLOČNÝ KÚPEĽ PRED ROKOM, NIE JA!!! A tak to bolo asi mesiac aj pol, kým sme neprišli k jej rodičom. Bál som sa, bol by som hlupák, keby nie. Trávil som časť leta u ľudí, ktorý by ma neváhali zabiť, ak by sa ukázalo že som podvodník... Aj keď sú to moji príbuzný. Tak som sa vždy správal ukážkovo a bolo to. To však nezmenilo fakt, že sme boli knihy na ďalší rok v škole, nakupovať s TEMNÝM PÁNOM, PRE BOHA. A nikto ho ani len nespoznal. Komu sa už len podarý niečo také? Na moje šťastie, som na druhý rok v Rokforte nastúpil živý a zdravý.