Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Výsledky a nová úloha

All

Raňajky, najkrajšia časť dňa. A ešte aj cez výkend. Bol som šťastný že so nemusel dobiehať na prvú hodinu, len kvôli tomu že som si ešte chvílu pospal. Ani som sa nenazdal a niekto mi poklepal na rameno.
„Ahoj." povedala Isabell, presne ako som čakal, a podala mi do ruky červený papierik. Usmial som sa.
„Vďaka." odpovedal som, a pár ľudí sa na nás divne pozrelo. Pokrčila plecami a opýtala sa :
„Máš už úlohu z elixírou?" pokrútil som hlavou.
„Tak so mnou môžeš ísť dneska do knižnice, keď chceš. Ako som si všimla, veľmi ti to nejde." pousmial som sa.
„Chceš ma doučovať?"
„Môžeš to brať aj tak." ospovedala.
„A čo tak núdzová miestnosť? Je tam viec miesta a veľa kníh." nechápem ako ma to napadlo ale Isabell sa usmiala.
„To znie fajn." a odyšla. Zdalo sa mi to, alebo bol jej usmev fakt trochu falošný?

....o pár týždňou neskôr...

Dnes bol ten deň. Večer 30. september. Síce som bol kľudný, dokonca som si aj overil ze sa ten chalan vážne narodil 7. mája, ale z nejakého ôvodu mi srdce aj tak bylo strašne rýchlo. Podľa pohľadu ostatných som vedel že aj oni sú nervózny. Jediný Slyzolinčania vyzerali nad vecou. Sedeli za svojim stolom a spoločne niečo preberaly. Za posledných pár týždňou som si všimol, že sa k nám väčšinou správaly ako keby sme boly niečo menejcenné, ale niektorý boly celkom v pohode. Napríklad ako Isabell, alebo dokonca aj ten Scorpius. Teraz sme celkom dobrí kamoši. Počas tých pár týždňou som ho stihol dobre spoznať, hlavne preto že ma chodil aj s Isabell doučovať. Zistil som dokonca že sú vlastne aj nejaká vzdialená rodina... Kým som nad tým rozmýšľal, ani som si nevšimol že sa postavil riaditeľ.
„Milý žiaci. Určite to už všedci viete, ale pre istotu. Dnes je deň vyhodnotenia prvej časti súboju fakúlt. Preto prejdeme rovno k veci. Siedmi účastníci z rovnakej fakulty prídu dopredu, a od najvyššieho ročníka, prečítajú mená čarodejníkov ktoré hľadaly. Vyhodnotenie sa uskutoční po poslednom mene." dopovedal riaditeľ a profesorka Mcgonagallová povedala :
„Bystrohlav!" a dopredu prišlo sedem vyklepaných postáv. Na začiatku roka sa tvárily tak sebaisto, a teraz? Nechcel by som byť v ich koži. Pomali začali hovoriť mená, akoby sa báli, že ich povedia zle. Mám pocit že polovica aj tak iba tipovala. Potom išiel Bifľomor, na ktorých tvárach bolo čisté zdesenie. Dvaja z nich totiž nemali nič, len tam asi päť minút stáli a pozerali sa do zeme kým ich profesorka nepreskočila. A potom sme išli my. Keď som zo seba nakoniec vypustil meno štvrtáka z bystrohlavu : "Mário Kimia", tak som ai oddýchol. Aspoň som vedel, že aj keby to bolo zle, teraz s tým už nič nezrobím. A nakoniec išiel Slyzolin. Bez najmenšej obavy povedali to čo mali, a ladne odyšli z pódia. Profesorka potom začala čítať výsledky :
„Na poslednom mieste : Bifľomor - 4 správne, pripisuje sa 40 bodou.
Na treťom mieste : Bystrohlav - 5 správnych, pripisujú si 50 bodou." na chvíľu sa odmlčala a rozhliadla sa.
„Na druhom mieste, len s malým rozdielom : Chrabromil - 7 správne, 70 bodou.
A na prvom mieste s plným počtom bodou : Slyzolin - pripisuje sa 80 bodou a za prvé miesto ďalších 100 bodou." povedala a potom dodala :
„Zajtra dostanete podrobnosti o druhej úlohe, na rovnakom mieste, a v rovnakom čase ako predtým." počkať, čo to práve povedala? Zajtra?! Ta nás chcú všetkých zabiť? Každopádne som aspoň predpokladal, že nám na ďalšiu úloho dajú aspoň mesiac. No dúfam.

Scorpius

A Slyzolin je prvý, ako sa dalo predpokladať. Potichu som sa chechtal. Koniec koncou, kto okrem nás sa mohlo spolčiť so všetkými fakultami, a niektorým žiakom dať zlé mená. Takže sme vlastne viedli o takých... 150 bodou.
„Takže druhá úloha, hmm... Podľa mňa bude Bifľomorská." pošepol som Isabell hneď vedľa mňa.
„Asi... Možno to bude niečo o herbológií... Alebo možno niečo o dejinách." pošepla naspäť. Bola pravda že Bifľomor bod dobrý v dejinách a rastlinách, ale v tom bol dobrý aj Bystrohlav. No tak sa asi nechám prekvapiť.

..... deň nato ....

Áno, len Bifľomor mohol mať úlohu, nájsť ktoré protijedy sa používaly pred 1100 rokmi proti uhryznutiu nejakej mäsožravej byline... Už som aj stihol zabudnúť ako sa volala, lebo každý jeden človek dostal inú. Nájsť protijed pre jedného človeka - za mesiac, možno, ale pre ôsmich??? NEMOŽNÉ!!! A dneska máme ešte doučovať Alla... Tie úlohy sú ťažšie než sa na začiatku zdaly.

..... o nejaký čas neskôr .....

Doučovanie. Čo bolo na tých elixíroch až také ťažké, že to All nechápal? Postup? Alebo možno ako sa miešal elixír? No vážne, ČO?! Tak mi napadlo že možno nevedel dobre čítať... No vážne neviem. Keď som konečne došiel do núdzovej miestnosti, boli tam už aj All a Isabell a bavili sa o elixíre na kašeľ... Jeden z najľahších, ak by niekto nevedel.
„Tákže,čo dnes?" došiel som k nim a posadil sa do kresla.
„Elixír proti kašľu." aké prekvapenie, dobre že som neprevrátil oči. Isabell išla po knihu, a hneď jak zašla za police... BUM. Na hlavu jej spadlo asi 40 kníh. Nepadajú jej na hlavu nejako často. Som si istý že minulí meaiac sa jej to stalo aspoň 3-krát. Každopádne sme k nej dobehly a vytiahli ju odtiaľ.
„V pohode?"„Si OK?" spýtali sme sa s Allom skoro súčasne. Prikývla a potom sme museli upratať knihy. Ako sme ich všetky ukladali na police, jedna z nich mi padla do oka. A to doslova, kedže som ju vykladal na jednu z políc na ktoré som poriadne nedosiahol.
„Auuu..." zakňučal som a pritom som si šúchal oko.
„Si OK?" spýtali sa All a Isabell prikývol som a Isabell zobrala knihu ktorá ma trafila a začala v nej listovať. Za chvýľu nahlas zapískala a povedala :
„Chalani? Myslím že úlohu na ďalší mesiac mame z krku." obrátila otvorenú knihu k nám a zapýskal som aj ja. Postupi, návody a mená protijedou v roku 800 - 1000. No, musím priznať že na to doučovanie sa vážne oplatilo ísť.