Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Zase skok v čase, a návšteva Rokfortu

Mitch

Odmiestnili sme sa k Malfojovcom, a po ďalšim rozkaze na ústup, keď nám aurori prišli klopať na dvere, do Rumunska. Väčšina smrťožrútov ušla, ale niektorý nás buď zradili, boli mŕtvi, alebo ich chytilo ministerstvo. Isabell sa hned po príchode do Rumunska zamkla v izbe, a ani do toho momentu nič  nehovorila. Kto by ju vinil? Scorp tiež nič nehovoril, ale dozvedel dom sa, že to bolo kvôli Rokfortu. Tiež som sa bál, ale niekto sa na miesto vodcu postaviť musel. Predsalen, vedel som o plánoch temného pána viac ako hocikto iný. Smrťožrúti s tým problém nemali. Sami boli na dne po strate príbuzných a s rodinami v Rokforte. A tak som začal plánovať nové plány. Ale musel som znovu začať od spodu. Naše rády sa znova zmenšili, a všetko čo sme v minulích rokoch robili prišlo na zmar. Musel som všetko znova postaviť na nohy. Už len z úcty k tým z nás ktorý tu už neboli.

...

Prešiel týždeň. V sídle bolo vidno, ako sme pokročili, aj keď len trochu. Znova sme začali do Londína posielať špehov, a to sa, aj keď len malo, vyplatilo. Rozpohyboval som nové plány na zabratie ministerstva, a aj keď to išlo pomali, bol som spokojný. Isabell chodila von len na jedlo, a Scorp sa uzavrel do seba. To bola jedna z mojich najväčších starostí. Keďže sme v Rokforte nezostali ani dosť dlho na to, aby sme zobrali telá tých ktorých padli, logicky sme nemali ani telo temného pána, a vedel som, že Isabell ešte mala nádej v prežití jejho otca. Ja nie. Mal som plno svedkov ktorý videli čo sa stalo, a potvrdili mi to bez váhania. Ja sám som tam bol a videl som to, a ona tiež. Ale neprizná si to, nechce si to priznať. Chápal som to, a nechal som ju. Scorp bol iný prípad. Posledný týždeň nespal, stále sa strachoval. Jediné čo som z neho dostal bolo niečo ako :

„On to sľúbil... Splní to..." a podobné veci, ale nechápal som o kom presne to bolo. Chcel som len, aby sa z toho rýchlo dostali.

...

O deň nato sa Scorp vyriešil. Špehovia mi nedoniesli nič, len najnovšie vidanie denného proroka. Výborne... Mal som pocit že aj ja by som našiel lepšie informácie ako toto! Ale informácie boli informácie. A tak som teda otvoril denného proroka a začal som čítať. A titulok na prvej strane ma hneď prekvapil:

Rokfortska stredná škola čarodejnícka, nový riaditeľ bol konečne zvolený.
Po namáhavom týždni opráv a diskusií má Rokfort konečne nového riaditeľa, ktorým sa prekvapivo stal, James Sirius Potter, bývalí auror vo výučbe. Ministerstvo sa po namáhavej diskusií konečne zhodlo na tom, že James, ako jeden z preukázaných potomkov zakladateľov školi, by mal na neurčitý čas zastávať pozíciu riaditeľa, čo James prial. Keď sme sa Jamesa opýtali, čo si o tom myslí, a jeho odpoveď nás veľmi prekvapila:
„Rokfort je škola, na ktorej sa prestriedalo už veľa riaditeľov, a ja som hrdý že môžem byť jeden z nich. Som si istý že nech už bol na rokforte akýkoľvek riaditeľ, a na akokoľvek dlho, tak nejako prispel k rozvoju tejto školi. A preto, ako noví riaditeľ vyhlasujem, že v kancelárií riaditeľa školi sa vyvesí aj obraz Toho, koho netreba menovať. (Pretrel som si oči, či som náhodou nehalucinoval). Som si istý, že jeho nasledovníci to nebudú brať ako provokáciu, ale ako pamiatku. Taktiež chcem v škole vyhlásiť úplnú rovnoprávnosť, aby sa už nikto za svoju fakultu nemusel hanbyť. Som si istý, že zmeny budú ťažké, avšak som si taktiež istý že moje ciele s pomocou učitelského zboru dosiahnem."

Keď som konečne zase začal venovať pozornosť svojmu okoliu, všimol som si, že som sa usmieval. James nebol klamár, tým som si bol istý. Zdvihol som sa zo stoličky. Toto by malo Scorpa dostatočne prebrať.

O 1 rok neskôr

O rok neskôr sme sa znovu, poriadne, postavili na nohy. My traja sme sa postavili ako nástupci temného pána. Samozrejme, niektorý sa nás pokúšali zosadiť z trónu, (čítaj: snažili sa nás, neúspešne, zabiť) a tak sa z nich stali odstrašujúce príklady. Nech to ale bolo akokoľvek, vedel som, že sa o to viacerý nepokusia. Čo sa týka mentálneho zdravia, myslím že na tom som bol najlepšie ja. Potom bol asi Scorp, stále trochu uzavretý do seba, ale v celku v poriadku. A nakoniec Isabell... Mala menšie problémi z hnevom, ale riešili sme to! Pomaly ale isto. Keď prvý raz po dlhej pauze višla z izby, skončili rozbyté štyri vázy a taktiež tu bol ten jeden človek, ktorý bol v zlom čase na zlom mieste... Niekedy v priebehu toho sme sa dali dokopy. Scorp ani neprotestoval, vlastne povedal že sme spolu zlatý. Už sa akotak zmieril s tým, že ju za manželku nebude mať ani tak. Poprial nám šťastie vo vzťahu, a zase bol ticho. Nevedel som nad čím vždy rozmýšľal, ale nechal som ho na pokoji.
Za ten krátky rok sa nám podarilo rozšíriť aj naše rády. Či už sa smrťožrúti k nám pridali dobrovolne, alebo portebovali trochu "postrčiť" bolo v konečnom zmysle jedno. Znova sme sa pomali presúvali do Anglicka, a plánovali, ako zaberieme ministerstvo. Verte či neverte, celkom sme sa rozrástli aj tam. V skoro každom oddelení sme mali aspoň jedného človeka, a dvoch v nepretržitom kontakte s ministrom. Tomu sa hovorý úspech! A rokfort... Dávali sme na situáciu pozor, ale nič sa nedialo. James skutočne plnil svoje slovo, z čoho som mal radosť. A to som mu v blízkej budúcnosti nemienil zabudnúť.