Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Rozhovor v Scorpovej izbe (???)

James

„Čo to znamená, Mitch?" spýtal som sa prekvapene. Mitch sa na mňa pozrel a usmial sa.
„Bol to test. Keďže sa moja teória ukázala ako správna, tak si môžem typnúť, že..." povedal a ukázal na Slizolinov prútik s vyrezaným hadom, „bude môj, alebo Isabell." dopovedal a zobral si prútik do ruky. Prútik zablikal, a vypustil menší ohňostroj.
„Vidíš, aspoň máš noví prútik." povedal.
„Ja nechcem noví prútik, ja chcem môj starý." povedal som, ale ozval sa pán Olivander.
„To už bohužial nebude možné. Tým, že si vás vybral noví prútik, sa od vás váš starý, dá sa povedať 'odpojil'. Už vás nebude počúvať ako svojho pána." pozrel som sa na Mitcha s prižmúrenými očami.
„Ty si to plánoval." povedal som s istotou.
„Ako by som mohol? Nevedel som, čo by sa stalo, nemal som odkiaľ." povedal a pokrčil plecami.
„Aj tak s tým už nič nezrobíš. Poďme na zmrzlinu. Hovoril si, že máš nejaké otázky, nie?" povedal a zobral z pultu zvišné prútiky. Potom sa otočil a višiel z obchodu.
„Ďakujeme. Dovidenia." povedal som Olivanderovcom a odyšiel som za ním.

...

Prečo musí byť s Mitchom všetko tak nejasné? Áno, odpovedal mi na každú otázku, ale väčšinou otázkami! Alebo ešte lepšie, v hádankách! Čo si myslí, že som, detektýv? No vážne, on si to určite plánoval od začiatku! Hnusná sviňa, ani neviem prečom ma so sebou zobral!

Scorp

Ďalší skvelí deň za nami. Už, už som sa chistal spať, teda keby mi do dverý niekto nenarazil. Keď som otvoril, do miestnosti sa vrútil James. Ako inak.
„To je taký idiot! Bože, zabiť ho nestačí!" unavene som si pretrel oči.
„Kto?" spýtal som sa.
„Mitch! Kto iný?! Na celí deň ma vytiahol do šikmej uličky, nejako donútil prútik Bifľomorovej, aby si ma vibral, a nakoniec mi povedal, že mi odpovie na otázky, keď mu kúpim zmrzlinu, a odpovedal MI V HÁDANKÁCH!! VIZERÁM AKO GÉNIUS?!?" povzdychol som si. Mitch dokázal byť idiot keď chcel.
„Upokoj sa. Najskôr to bol nejaký z jeho blbých vtipov, alebo ťa chcel len zmiasť. Čo od neho chceš, ved ho poznáš, nie?" povzdychol som si. Toto fakt zachadzalo príliš ďaleko.
„Ale.! Ale!! On je tak..!" zase sa rozzúril James, až som sa bál, aby mi nezdemoloval izbu. Znovu som si povzdychol.
„Poďme to vyriešiť v kulde. Zajtra o ôsmej ťa budeme čakať... Tu. V mojej izbe. A teraz idem spať. Dobrú noc." povedal som a vihodil som ho z izby. Teraz som už pitreboval všetko prichystať.

Mitch

Nevedel som prečo ma Scorp pozval do jeho izby, ale keď som tam prišiel, mal som pocit, že som ani prísť nemal. Bola tam celá partia, Scorp, Isabell aj James. Už vo dverách som sa chcel otočiť a utiecť, ale to som už bo vťahovaný dovnútra párom rúk.
„Už žiadne utekanie, Mitch. Chceme odpovede." podveal Scorp, keď ma dotiahol až k stolu.
„Neviem o čom hovoríš, nič si sa totiž nepýtal." odpovedal som, a prekrýžil som si ruky na hrudi.
„Čo bolo s tým prútikom?" spýtal sa James.
„Povedal som ti, nič s ním nebolo. Aj vás si tie prútiky vybrali, nieje tak?" opýtal som sa Isabell a scorp, ktorý na to len prikývli.
„Vidíš. Ten prútik si ťa vibral z vlastnej vôľe, asi preto lebo v tebe cíti kŕv svojej predchadzajucej majitelky, presne ako pri nás, ti dáva zmysel, nie?" povedal som a James zvesil hlavu. Asi si fakt myslel, že som niečo urobil.
„Ďalšia otázka."
„Čo máš v plane, Mitch?" spýtala sa Isabell, a ja som sa na ňu pozrel s otázkou v očiach.
„Nechápem."
„No, ako... Proste, čo máš v pláne? Viem že niečo, ani nehovor že nič, stále chodiš okolo, si zamyslený a usmievaš sa. Niečo chystáš." povedala a ja som sa zamyslel. Bolo to až také očividne?
„Nieje to plán, je to len... Chcem byť pripravený, keby sa niečo stalo. Vieš, obsadili sme školu, a ministerstvo sa určite nebude len nečinne prizerať. Keď zaútočia, chcem byť pripravený." povedal som a pozrel som sa na Jamesa. Ten sa na mňa ale nepozrel, pozeral so do rohu miestnosti.
„Ešte niečo. Znova sa ťa to opýtam, a dúfam, že to bude posledný krát. Prečo som tu zostal, Mitch?" zaškýpal som zubami. Nemoho sa opýtať niečo iné?
„Pocit." odpovedal som a skúsil som sa usmiať.
„Pravdu." povedal James.
„Hovorím pravdu. Nemáte ho aj vy? Že keď tu nebudeme všetci, stane sa niečo? Alebo, lepšie. Že keď tu budeme všetci, stane sa niečo dobré. Alebo aspoň prekvapivé? Noták, niekto?" povedal som a rozhliadol som sa.
„Neviem či to je to o čom hovoríš, ale od kedy sme tu všetci, som trochu sa pokojnejšia. Veď vieš, taký ten pocit, keď pýšeš dôležitú písomku, a zistíš, že si ju napýsal na jednotku, a vďaka tomu si neprepadol." povedala Isabell a ja som sa usmial.
„No vidíš, nieje to dobré? Tak aspoň vieme, že ešte nepotrebujem psychiatra. Alebo ho potrebujeme obaja, čo mi pripadá pravdepodobnejšie, keď ide o teba Isabell." povedal som a v zápäti som sa vyhíbal letiacej váze, plnej fialiek.
„Stačí! Nedemolujte mi izbu!" kryčal Scorp a James a v pozadí smial. Po par minútach ma to chytilo tiež a začal som sa smiať. Nakoniec sme skončili v záchvate smiechu všetci, a museli sme Scorpovi upratať izbu.

Milý čitatelia. TOTO JE DÔLEŽITE, NEPRESKAKUJTE! Ďakujem. Chcem sa ospravedlniť za kratšiu časť, a tiez chcem niečo oznámiť.
Beriem si na leto prázdniny. Áno, viem. Povedala som ze sa budem snažit vidávať kapitoli aj v lete, ale zistila som, ze potrebujem oddych. Nutne. Keď niečo cez leto napíšem, vidám to, ale radsej nič neočakávajte, nechcem nikoho sklamať. Ďakujem za pochopenie pre moju neschopnosť. 😿