Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Súboj fakúlt

Al
Ešte v ten večer som písal rodičom. Bál som sa o nich, hlavne o Lili. Nedokázal som si predstaviť že by sa im niečo stalo. Keď som sa konečne rozhodol ísť spať, bola skoro polnoc. Bol som si istý ze ráno zaspím.
***
Vážne som zaspal. Na čarovanie som prišiel o desať minút neskôr. Dostal som úlohu naviše. Učili sme sa, ako vznášať pierko. Bystohlavčania sa zo mňa smiali lebo moje hneď na prvý pokus zhorelo. Rose sa to podarilo ako prvej. Nechapem ako to dokazala, ale zavidel som jej. Bola dobra skoro vo všetkom, pokiaľ nerátam elixíri a lietanie. Tretiu sme mali mať ZNOVA elixíry. Ako to mám prežiť?! Naštastie to išlo celkom fajn, dokonca sa mi zdalo ze na mňa Snape až toľko neziapal. Za jednu hodinu nám zobral len 15 bodov! Oproti minulej hodine to bol veľký pokrok! Aj tak to ale bolo dosť zlé, keď zoberieme do úvahy, ze elixíri máme štiri dni v týždni. Štvrtu som nejak prežil (dejiny mágie) a konečne bol obed.
Na piatu sa stalo niečo divné. Všetkým nám povedali nech ideme do veľkej siene, a keď sme tam došli, videl som ze sme neboli jediný. Bola tam celá škola. Riaditeľ stál v predu, a s úsmevom nam pokynul aby sme si sadli. Nakoniec prišli aj druháci z bifľomoru, a riaditeľ začal rozprávať.
„Žiaci a učitelia, dnes som vás sem zavolal, z mimoriadneho dôvodu." na chvíľku sa zastavil a poobzeral sa.
„Prvý rok v histórii sa na rokforte bude konať Súboj fakúlt." dopovedal a rozhladol sa. Všedci sme mu venovaly nechápavé pohľady. Riaditeľ pokračoval :
„Z každého ročníka sa vyberú štiria žiaci, každý z inej fakulty, ktorý budú plniť isté úlohy, a podľa výsledku sa ich fakulte buď pripočítajú, alebo odpočítajú body. V týchto úlohách si fakulty môžu akokoľvek pomáhať, avšak majte na pamäti, ze akýkoľvek pokus o sabotáž ostatných žiakov sa trestá znízením bodov, a v najhoršom prípade, vyčlenením celej fakulty z jednej úlohy. Toto nariadenie sa týka všetkých ročnýkov." vysvetlil a znovu sa poobzeral.
„Účastníci budú vybraný náhodne. Prvý siedmaci." dopovedal a pozrel sa na čašu za ním. Z čaše vyletel slabozelený papierik:
„Slizolin, Marilon Keriová." ďalší bol slabomodrý:
„Bystrohlav, Daniel Bisen." slabožltý:
„Bifľomor, Matt Donem." slabočervený:
„Chrabrimil, Hanna Riecová. Šiesty ročník." a tak to pokračovalo ďalej, až k prvému ročníku.
„Slizolin, Isabell Ghauntová." bol som si istý, ze nech už vyberú hocikoho, Isabell to vyhraje.
„Bifľomor, Finias Todd." vyzeral tak trochu naduto.
„Bystrohlav, Hariet Becková." dievča sa smialo, nevedel som prečo.
„Chrabromil, Albus Potter." zmeravel som. Doteraz som ani nerozmyšľal ze by mohly vybrať aj mňa.
„Tak na dnes to je všetko. Zajtra vám vedúci vašej fakulty oznámia všetko o prvej úlohe. Tak, na dnes sa vyučovanie končí, môzete odísť." dokončil riaditeľ a pomali odchádzal. Tiež som už bol na odchode, keď ma niekto poklepkal po ramene. Otočil som sa a za stala mnou Isabell.
„Veľa šťastia." popriala mi a odišla skôr než som jej stihol poďakovať. Rose aj James ma skúšali upokojiť, nechápal som ako to zvládnem, veď som pomali ani nič nevedel. Mala to byť Rose, ona by aj možno niečo vyhrala, ale ja?! Chcú ma zabiť, alebo čo?!

Isabell
Začiatok dňa bol celkom pokojný. Síce som bola trošku nevispatá a skoro som zletela zo schodou, ale bolo to fajn. Na dejinách mágie som to aj tak dospala. Myslela som ze elixíri budú taká istá pohroma ako predtým, ale mílila som sa. Snape sa ku chrabromilu správal o dosť lepšie ako predtým. Každý si to všimol. Asi mu to nariadil otec. Zaškerila som sa, akosi som si to uzívala. Obed bol fakt vynikajúci, rižoví nákip. Mňam. Milujem sladké. Na poslednú sme išli do jedálne, a tvárila som sa akoby som nevedela o čo ide. Uzívala som si tie nechápavé pohľady okolo. Keď povedal moje meno, snažila som sa vyzerať prekvapene, ale jaksi som to nezvladala. Vôbec som sa nebala ze by som prehrala, bolo jasné ze budem prvá, najhoršie druhá. Keď sa to nakoniec skončilo, popriala som Alovi a išla som na internát. Prišla mi nová kniha : Čierna mágia - elixíry, stupeň 2. Teším sa, čakala som na ňu dva týždne, prišla až z Azie. Otvorila som ju na prvej strane a začala čítať.

Scorpius
Celý deň som sa nudil. Strašne. Konečne skončilo vyučovanie a mohol som odísť. Potreboval som ísť do ošetrovne, Snape ma tam poslal po nejaké bylinky. To si tam nemohol dojsť sám?! Bol som už asi na siedmom poschodí, keď sa jedno dievča čo oproti mne bežala, potkla, a spadla na mňa. Nejakou zazračnou silou sa mi podarilo nespadnúť, a pomohol som aj jej.
„V pohode?" spítal som sa, ale iba zo slušnosti. Bola to chrabromilčanka, poznal som ju, chodila somnou na hodiny.
„Prepáč, ponáhľam sa!" ospravedlnila sa a bežala preč. Pokrčil som plecami. Aspoň ze sa ospravedlnila... Radšej som odišiel Snapovi po tie bylinky.