Zmena fakúlt

188 11 0
                                    

All

Za trest som dostal pomáhať v knižnici triediť knihy. Nebolo to nič extra, ale mohly mi dať jeden týždeň namiesto dvoch. Rodičia mi poslali list, a môžem povedať že neboli nadšený. Posledný týždeň prechodného pobytu sme teraz mali v Chrabromile. Scorp mal byť na izbe so mnou, a Isabell mala mať izbu s Rose. Mal som veľmi jasný pocit, že to bude problém. Cez deň ale žiadny problém nebol, to začalo až večer, hlasným buchotom z dievčenskej izby. Hneď sme sa tam aj so Scorpom a asi polovicou Chrabromilu rozbehli. Hneď ako sme vošli, utrpeli sme šok. Dve postele zo šiestich boli totálne zničené, a v strede miestnosti stála Rose a mierila prútikom na Isabell, ktorá sedela na zemi na druhom konci miestnosti. Mala mokré oči od plaču. Ešte som si všimol že Isabell nemala svoj prútik a Rose mala v ruke dva. Už som chcel vytiahnuť aj svoj prútik ale Scorp bol rýchlejší.
„Expeliarmus!" zakričal na Rose, ktorá si dovtedy neuvedomila že mali nejakú spoločnosť. Oba prútiki jej vyleteli z rúk a naštvane sa na Scorpa pozrela.
„Vráť. Mi. Môj. Prútik!" zakričala a asi by sa naňho rozbehla, keby som na ňu nenamieril svoj prútik.
„All, čo to robýš? Mieriť na svoju rodinu prútikom, to nemôžeš myslieť vážne! A ešte kvôli nim! Všetko zničili! Než sa obiavili, boli sme šťastná rodina, nie? Radi sme sa rozprávali, a hrali, al potom si nás začal ignorovať! A to všetko kvôli nim! Ešte si sa otočil chrbtom k svojej vlastnej fakulte! Čo si zabudol že fakulta ti je ako rodina? Opustil si svoju rodinu, a prešiel tam! Takže All, dávam ti poslednú šancu. A nie len ja, celý Chrabromil. Vrátiš sa k svojej fakulte, alebo k nim?" dopovedala a všedci sa otočili ku mňe. Na ich prekvapenie som sa hneď usmial.
„Isteže si vyberám svoju fakultu." povedal som s úsmevom a Rose sa začala usmievať tiež. Ale prestala hneď, ako si všimla, že som sa zamračil. Prešiel som okolo nej a zdvihol som Isabell zo zeme a podal som jej vreckovku. Mala roztrasené nohy, tak som ju zobral ako nevestu a zniesol som ju do spoločenskej miestnosti.
„Čo robýš, All? My sme tvoja fakulta, prečo im pomáhaš?" pýtala sa Rose nechápavo, kým som Isabell znášal veci z jej izby.
„Nie na dlho." zamumlal som, a povedal som Scorpovi nech ide po nejakých Slyzolínčanou. Rozbehol sa dole schodmi a o chvýľu sa vrátil so šiestimi chalanmi a Lianou.
„Čakala som že to ešte nejaký čas potrvá, nie hneď v prvý deň." povedala Liana a pokynula chalanom, nech zoberú Isabelline a Scorpove veci.
„Čo na to povedať, nastala dobrá príležitosť." odpovedal som jej. Chcel som aby Isabell išla s nimi do ich klubovne, ale odmietla a povedala že pôjde s nami. Chrabromilčania sa na nás pozerali, ako sme ja, Scorp, Isabell a Liana odyšli z klubovne a obraz sa za nami zatvoril. Mali sme namierené k riaditeľovi, samozrejme. Pred kamennou sochou Liana povedala heslo, a tá odskočila nabok. O pár sekúnd na to, sme už klopali riaditeľovi na dvere, ktoré sa po chvýli otvorili. Vošli sme, a vnútri na nás pozeral prekvapený riaditeľ.
„Albus, môžeš mi vysvetliť, prečo so svojimi spolužiakmi ešte nespíš?" ako mohol vedieť, že to bola moja chyba?
„Pán riaditeľ, za prvé, Isabell nemá kde spať, keďže jej moja sesternica zničila posteľ. A za druhé, prišiel som sem kvôli pár okolnostiam, ktoré už nemohli počkať." riaditeľ zdvihol obočie, a pozrel sa na Isabell, ktorá mala ešte červené oči od sĺz. Potom si povzdychol a nechal ma pokračovať.
„Zo začiatku, by sme si my traja chceli zrušiť prechodný pobyt, kvôli nepriaznivej atmosfére v iních fakultách." riaditeľ prikývol, a tak som to považoval za vybavené.
„Posledná vec, pán riaditeľ, je, že by som chcel opakovať skúšku múdreho klobúku." riaditeľ nadvihol obočie.
„Ako si došiel k takémuto rozhodnutiu?" opýtal sa riaditeľ a ja som so od Liany zobral knihu pravidiel rokfortu a začal som citovať.
Ak sa žiak najmenej po dvoch mesiacoch, necíti vo svojej fakulte dobré, je možné zopakovať skúšku múdreho klobúku, a preradiť daného žiaka do inej fakulty. Toto pravidlo je možné použiť raz, za celkovú dĺžku pobytu na rokforte." dokončil som a pozrel som sa na riaditeľa.
„Prečo chceš zmeniť fakultu, Albus?"
„Nieje to jasné, pán riaditeľ? Moja fakulta mnou opovrhuje, tak prečo mám niečo také znášať? Radšej odýdem dobrovolne, než aby ma potom vyhodili." riaditeľ si znovu povzdychol.
„V poriadku, počkajte tu." a čakali sme. O chvýľu sa riaditeľ vrátil s profesorkou Mcgonagalovou, Sproutovou, profesorom Snapeom a tým ktorého meno si doteraz nepamätám. Ich výraz tváre svedčil o tom že už o všetkom vedia.
„Takže, prejdime ku skúške." povedal riaditeľ a zobral klobúk z police. Sadol som si na stoličku na ktorú ukázal, a už som mal klobúk na hlave.
„Hmm, Potter, aj keď je to prvý krát čo sa s tebou rozprávam, dúfal som že ťa už neuvidím, ale očividne som dúfal zbytočne." povedal mi klobúk do ucha.
„No, neviem čo na to mám povedať." pomyslel som si a počul som, ako sa klobúk zachechtal.
„Nikdy som nepovedal, že som to neočakával. Kdeže, už keď som ťa zaradil do Chrabromilu, vedel som že prídeš. Zaradil som ťa tam len kvôli tomu, aby si tam mohol byť s tvojou rodinou, aj keď som vedel, že sa viac hodíš inam. Hmm... nakoniec som si len prirobyl viac roboty." zamumlal a ja som sa potichu zasmial.
„Mám skôr pocit, že vás to teší. Celý rok čakať, kým môžete zase niečo robyť... človek by sa unudil k smrti." pomyslel som si.
„Máš pravdu, asi som sa chcel zabaviť. Tákže ty chceš zmeniť fakultu? Hmm, kam ťa asi dám." povedal klbúk a ja som sa zasmial, keď nahlas vykrýkol: ‚SLYZOLIN!' potom som si ho zložil a pozrel som sa na členou mojej novej fakulty. Všetci sa usmievali a ja s nimi.
„Trvám na tom, aby sa Potter presťahoval ešte dnes, do svojej novej fakulty." povedal profesor Snape a kýval hlavou.
„Súhlasím Severus. Albus, choď sa pobaliť, domáci škriatkovia ti odnesú veci. Severus, choď s ním, nech nenastanú problémi." povedal riaditeľ a profesor nás už aj hnal z kancelárie. Išli some po chodbách v maximálnej tichosti, až dokým sa neozval profesor.
„Potter, dúfam že sa od teraz vyvarujete spôsobovaniu problémou. V mojej fakulte to nebudem tolerovať."
„Spoľahnite sa, pán profesor. Budem sa snažiť spôsobovať vám minimum problémov." odpovedal som a anjelsky som sa usmial. Zvišok cesty ku Chrabromilskej klubovni sme mlčali. Keď sme tam konečne došli, profesor poklepal po ráme obrazu, a ten sa bez otázky otvoril. Z vnútra sa na mňa pozerali opovrhujúce pohľady, mojej bývalej fakulty. Bol tam aj James, ktorý si ako prvý všimol, že je niečo zle.
„All?" spýtal sa, ale ignoroval som ho. Prebehol som do svojej izby a v rýchlosti sa pobalil. Kufor som potom stiahol dole schodmi, pri ktorých na mňa čakali naštvaný Chrabromilčania.
„Kam si myslíš že ideš?!" skrýkla na mňa Rose a už chcela vytiahnuť prútik. Profesor ju ale stihol veľmi rýchlo odzbrojiť.
„Weasleyová, útoky na členov mojej fakulty nebudem tolerovať. Keďže, ako som sa dozvedel, sa to v jeden večer stalo už dva krát, strhávam Chrabromilu 10 bodov, za oba." povedal bez žmurknutia. Rose sa naňho prekvapene ohliadla.
„Pán profesor, myslím že ste sa pomýlili. Albus je očividne v našej fakulte." na každého prekvapenie sa Profesor Snape uškŕnul.
„Bohužial, Potter už približne 15 minút patrí do Slyzolinu. Zo svojej vlastnej vôle podstúpil druhý krát skúšku múdreho klobúku, ktorý ho preradil k nám. A teraz, Potter, Ghauntová, Malfoy a Kárriová, pokial sa nemýlim, všetci máte zajtra vyučovanie. Zajtra dostanete nový rozvrh Potter, a o váš kufor sa postarajú domáci škriatkovia." vážne nám práve pripomenul, že nemáme ponocovať? Zachechtal som sa, vyšiel som z klubovne a obrátil som sa na brata, ktorému som s anjelskym výrazom zakýval. Potom sme sa, my štiria, rozbehli dole schodmu a pritom sme sa nahlas smiali. Keď sme dorazili až do klubovne, skoro som dostal infakt. Prvé čo som si všimol, bol môj kufor pri pohovkách. Druhá vec bol okrúhli stôl v strede miestnosti a na ňom veľa koláčov. Hneď na to sa ku mne robehlo asi 10 šiestakov a podávalo mi ruky so slovami: ‚Vedel som že to zvládneš All!'; ‚Poď, poď! Pripravili sme tú oslavu len pre teba!', a podobne. Usmial som sa a nechal som sa zatiahnuť až dovnútra, k 90% fakulty. Niekoľko dievčat ma obýmalo, niektorý mi ukazovali palec hore, a boli tu aj taký, čo mi okamžite podávali kus jahodovej torty.
„No teda ľudia, to som nečakal" povedal som a rozosmial som sa.
„My sme nečakali že nám to prejde." pivedal niekto a ja som pozdvihol obočie.
„Profesor Snape nám na to prišiel. Ale nakonic to nechal tak! Ževraj ale nemáme ponocovať." povedal Oliver z druhej strany miestnosti. Začal som sa smiať.
„Nepovedal nám niečo podobné na schodoch?" spýtal som sa, a začal som sa škeriť. V spoločenskej miestnosti sme boli asi do tretej. Na nešťastie, alebo možno na šťastie, niekto priniesol ohnivú wiski. Ja som síce odmietol aj ten jeden jediný pohárik, ale ako sa ukázalo neskôr, Scorp ho asi vypil aj za mňa. Už o polnoci odpadol na gauč, a nešlo ho zobudiť. Pár ľudí mu dokonca skúšalo puls. Isabell odyšla do svojej izby, ale potom už nevišla. Keď ju dievčatá išli skontrolovať, zahlásili že zaspala. Ja som medzitým sedel na gauči (nie na tom na ktorom Scorp spal) a rozmýšľal som. Vydedia ma naši? Nevadí. Vyhodia ma z domu? To by už trochu vadilo. Z myšlienok ma vytrhla až Liana, keď si sadla vedľa mňa.
„Nad čím rozmýšľaš?" spýtala sa a pozrela sa na mňa.
„Ale, len nad hlúposťami." odpovedal som a usmial som sa najlepšie ako som vedel. Ale Slyzolin s falošným úsmevom neoklameš.
„Fajn, a teraz pravdu." povedala a ja som si povzdychol.
„Bol to dobrý nápad? Je mi jedno či ma ridičia začnú nenávidieť, ale čo keď ma vyhodia z domu? Nebudem mať peniaze, a to znamená žiadne knihy, a to znamená čo? Žiadny rokfort." povedal som a Liana ma už ťahala k sebe.
„Prosím ťa, ja som to mala podobne! V rodine som bola prvá Slyzolinčanka, a mama z toho nadšená nebola. Rodina ma začala ignorovať, a preto som často plakala. Ale vieš čo? Vtedy mi jeden šiestak povedal jednu vec. A tú teraz poviem aj ja tebe, dobre? Krv ťa spája, ale vernosť, z teba robí našu rodinu. Vieš čo tým chcem povedať? Je jedno či ťa tvoja rodina odstrčí, ty máš totiž rodinu tu, a vieš že sa na nás môžeš spoľahnúť. A aj keby ťa vyhodili, stačí mi len poslať sovu. Osemnásť už mám, kľudne ťa k sebe zoberiem." dopovedala a začala ma hladkať po hlave ako psa.
„Vďaka, Liana, ale mám pocit, že chceš ísť spať." povedal som jej, a stiahol som si ruku z vlasou.
„Čo? Prečo?"
„Lebo ak dostaneš ešte jeden pohárik, skončíš ako Scorp. No poď, zoberiem ťa do izby." povedal som jej, ale akosi sa to nedarilo. Trvalo mi pol hodiny kým som ju tam dostal, a potom som si ľahol na Scorpovu posteľ. Aj tak ju dnes nebude potrebovať.

Harry Potter a Potomkovia ZakladatelovDonde viven las historias. Descúbrelo ahora