Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Obrana proti čiernej mágii a Podozrievaví James

Dopredu sa chcem poďakovať svojej mamke karkula5 za opravu gramatiky.

Mitch/All

Ráno som, na moje prekvapenie, bol celkom vyspatý. Išiel som na raňajky a hneď potom do triedy, v ktorej som mal mať prvú hodinu. Tam som sa nečujne postavil do zadného rohu učebne pod neviditelný plášť, tak aby ma nebolo vidno. Mal som zlé tušenie, keďze hneď prvú hodinu mali tretiaci, Chrabromil so Slizolinom. A, samozrejme, som mal pravdu. Prví do triedy prišli Slizolinčania a ani nie päť minút neskôr aj Chrabromilčania. A začali sa im do očí vysmievať. Zvlášť si zasadli na jedno krátkovlasé dievča v prvej lavici. Na lavicu jej vyčarovali pavúky a smiali sa na tom, že sa ich bála. Vtedy zazvonilo a ja som vyšiel zo svojho "úkrytu". Chrabromilčanom rýchlo došlo, že som ich videl a teraz ticho sedeli na svojich miestach. Poklepal som dievčaťu na lavicu plnú pavúkov a tie sa vyparili. Potom som sa postavil pred tabuľu, napísal som svoje meno a otočil som sa k triede.
„Začneme s predstavovaním. Moje meno všetci vidíte na tabuli a chcem dodať jedinú vec. V mojej triede sú si všetci rovní, takže ak niekedy niekoho uvidím šikanovať ostatných, budem to riešiť s vedúcimi vašej fakulty. Dnes vám trest zadám ja. Chrabromilčania ku mne prídu po konci vyučovania" povedal som a Chrabromilčania sa zamračili. Ukázal som na Chrabromilčanku úplne vzadu a ona sa postavila.
„Laura Krey. Moje hoby je metlobal" ... A tak sa predstavovali ďalší a ďalší žiaci. Aj tak som si ich nezapamätal.
„V poriadku. Chcem, aby ste si uvedomili, že tento predmet nie je založený iba na schopnosti jednotlivca, ale celej skupiny. A samozrejme na dôvere. Je jedno aký ste silný, ak vás obkľúči dvadsať ľudí, nakoniec vás jeden zakľaje. V skupine máte väčšiu šancu na prežitie, ale to je vám na nič, keď si neveríte. Preto si dnes predcvičíme dôveru v týmoch. Rozdeľte sa do dvojíc." povedal som a žiaci urobili čo som povedal. Z vrecka som vybral maličké krabičky a nechal som dvojice, aby si vybrali. Keď mali každý jednu, povedal som, nech ich otvoria. Žiaci začali hýkať, keď v nich uvideli malých hadov.
„Budete si ho podávať. Ak bude u niekoho viac ako 15 alebo menej ako 5 sekúnd, had vás uhryzne. Samozrejme, budú zväčšení." povedal som a prihlásil sa jeden Chrabromilčan.
„Ako má toto testovať dôveru?!" povedal vystrašene.
„Väčšina ľudí sa hadov štíti. Preto ich nebudete chcieť mať na rukách. Predsa len, keď odmietnete, vás had neuhryzne, uhryzne niekoho iného. Ak vám váš partner pomôže aj v takejto situácii, môžete mu dôverovať. Ale ak vás v tom nechá samého, nie je hodný vašej dôvery." (veď som riaditeľovi povedal, že moje učebné techniky sú trochu iné...) Jedným mávnutím prútika som zväčšil sveje zvieratká a povedal som žiakom, nech si ich zoberú na ruky. Ani nie o 30 sekund som počul výkrik. Zasyčal som, hady sa stiahli a ja som došiel ku chlapcovi, ktorého had uhryzol. Poklepal som mu po zápästí a rany zmyzli.
„Prečo si ho nezobral?" otočil som sa na jeho partnera, ktorý sa teraz tváril previnilo.
„Hadov sa bojím, nedokážem ho chytiť..."
„Každý sa niečoho bojí, ale stálo by za to, nechať niekoho zomrieť? Ver mi, neskôr by si to ľutoval." Odmlčal som sa a potom som pokračoval: „Nabudúce budeme pokračovať, nateraz sa hodina skončila. Do budúcej hodiny, sa snažte spolu vychádzať, pretože vás na najbližšej hodine premiešam." povedal som a otočil som sa im chrbtom.
„Pán profesor, čoho sa bojíte vy?" ozval sa za mnou hlas.
„Hmm, to je tajomstvo." povedal som a odišiel som z triedy.

...

Ďalšie dve hodiny boli so štvrtákmi a prvákmi. A potom došli šiestaci. Lily na mňa podozrivo pozerala, ale nič nepovedala. Celú hodinu som odučil, ale pretože zo mňa ani na chvíľu nespustila oči, bolo mi to trochu divné. A trápne. Ale po čase mi to začalo byť normálne. Najväčšia rana ale bola, keď sa ma jeden šiestak spýtal, či je Erika voľná. Keď som mu povedal, že je zasnúbená, úsmev mu rýchlo zmizol z tváre. Potom bol konečne obed. Eri sa tvárila naštvane. Nakoniec mi povedala, že jej piataci flákali štvrtý ročník, a nevedia ani základy. Ale zasmiala sa, keď som jej povedal o svojej šiestackej hodine. Asi jej to lichotilo, lebo sa jej to isté spýtal aj jej siedmak. Riaditeľ sa nás pýtal, ako sa nám páči na škol a tak. Neskôr som dokonca mal hodinu aj s Rose, ale nespoznala ma. Aké to šťastie. Na moje prekvapenie bolo učenie dosť vyčerpávajúce, preto som si ľahol skôr. Och, a čo Chrabromilský trest? Poslal som ich čistiť lampy bez prútikov.