Harry Potter a Potomkovia Zakladatelov

Zmena vzhľadu a výlet do Tajomnej komnaty

All

Letné prázdniny prešli bez väčších problémov. Povolenie do Rokvílu som mal podpísané, otec bol stále za to aby sme Nika vymenili za niečo iné, ale Niko sa s ním porozprával, a potom ho schválil. Bolo mi divné, že mu otec rozumel, ale nevadilo mi to. Mohol som sa staviť, že sa veľmi v láske nemajú. A potom konečne začal tretí ročník. Mama ma donútila Nikovi zabaliť aj akvárko, aj keď som protestoval. Nakoniec som ho aj tak celú cestu nosil na ramenách. Na nástupište sme došli tak ako minulí rok. S Isabell a Scorpom sme si znovu sadli do rovnakého kupé. Chceli si k nám prisadnúť aj nejaký prváci, ale keď vydeli bieleho hada, ktorý mi ležal na kolenách, hneď si to rozmysleli. Isabell sa väčšinu cesty rozprával s Nikom, kde býval a tak... Ja a Scorp sme hrali karty a jedli sladkosti. Ku koncu cesty sme sa rozprávali už iba my s Isabell, lebo Scorp a Niko spali. Keď sme konečne došli na Rokfort, prvé čo mi niekto povedal bolo:
„Potter! Po večeri prídte do môjho kabinetu." a bol to samozrejme profesor Snape. Odkývkal som mu to a potom sme išli na oslavu. Hugo bol samozrejme v Chrabromile. Vydeli sme, že tý prváci čo si k nám chceli sadnúť, boli zaradený do Slyzolinu a nervózne po Nikovi pokukovali. Iba som sa nad tým zasmial a ponúkol som mu kus mäsa. Samosebou sa ma každý pýtal odkiaľ ho mám a či je jedovatý. Keď sa ale druháci dopočuli, že so mnou spí v posteli, trochu zbledli, a ja som sa začal rehotať. Doma sme to už s Nikom prebrali, a sľúbil že nikoho neuhryzne, ale po prípade som ešte pred začiatkom roka, išiel do Zázračného zverinca a kúpil som dve fľaštičky protijedu. Po hostine som ešte zašiel k profesorovi Snapeovi.
„Tákže, Potter, kvôli vašim študiiním predmetom som mal celé leto problémi, preto sa vás pýtam, ako by ste na mojom mieste riešili túto situáciu?"
„Ja neviem pán profesor, ale dovolím si hádať, že pomocou kúziel." pokrčil som plecami.
„V tomto prípade máte pravdu. Viete čo je toto?" opýtal sa a z vrecka vytiahol presípacie hodinky na retiazke.
„Časovrat." povedal som jednoducho.
„Áno. Vďaka vášmu prospechu bolo vybavovanie o niečo ľahšie, ale podmienka bola, aby ste si udržal zo všetkých predmetou aspoň Dobré hodnotenie. Ste ochotný sa o to pokúsiť?" povedal a podaval mi časovrat.
„Samozrejme, pán profesor. To bol môj plán po celú dobu." povedal som a dal som si časovrat okolo krku, pritom som ale dával pozor, aby som tým nezobudil Nika.
„A Potter, myslím že by sa ostatným učiteľom nepáčilo, keby ste po učebniach chodili s hadom na krku a bez dovolenie, tak som si dovolil vám jedno napýsať. Tu máte, a pokúste sa aj tento rok s vašimi spolužiakmi vyhrať školský pohár." dopovedal ešte a podal mi kus papiera. Prekvapene som sa naňho pozrel a potom som sa uškrnul.
„Urobým čo bude v mojich silách pán profesor." povedal som a papier som si zobral.

...

„Takže Snape Nika schvaľuje, tak to je novinka!" povedal prekvapene Scorp v našej izbe.
„Podľa mňa to bol skôr úplatok, ale to nič, aj tak sa každý rok snažíme dostať tem pohár, tak prečo nie aj teraz?" spýtal som sa a začal som si obliekať pižamo. Potom sa ma Scorp ale opýtal veľmi neočakávanú otázku.
„Hej All, ako sa volá tvoj brat?"
„Čo? Prečo sa pýtaš na môjho brata?" spýtal som sa prekvapene.
„Len tak, na konci roka som mu pomohol ukradnúť odpovede zo skúšok, a mohol by som od neho niečo na oplátku chcieť, ale bolo by mi trápne osloviť ho ako:"Hej ty, Allov brat." a tak" povedal a ľahol si do postele.
„Ahá... Volá sa James." povedal som a ľahol som si aj ja. Niko sa vedľa mňa skrútil do kĺbka a Scorp sa naňho nervózne pozrel.
„Si si istý, že nehryzie?"
„Neboj sa, už sme to doma prebrali. A náhodou ťa má v celku rád." usmial som sa naňho z vedľajšiej postele.
„Tak fajn, dobrú."
„Dobrú."

...

A tak začal môj školský rok. Na každú hodinu som chodil s Nikom na krku, a učiteľom to liezlo na nervi. Hlavne učiteľke veštenia, predpovedala mi že ma Niko uhryzne a zomriem. Niko sa na ňu tak nahneval, že chcel uhryznúť ju. Časovrat som využíval naplno, a celá fakulta to vedela. Každý deň som sedel v spoločenskej miestnosti, a vedľa mňa moje dvaje ďalšie... Kópie? Čo to vlastne je? No, to je fuk. Každopádne, jediný môj problém bol zo začiatku spánok. Ale po týždni som mal čas na všetko... Skoro. Zaostával som za ostatnými v obrane proti čiernej mágii, lebo celý môj zostávajúci čas som venoval čiernej mágii. Heh, ironické. Ale ešte lepšie bolo, keď ma Niko začal doučovať dejiny mágie. Mal som pocit, že mi začínali šibať. Veď ani nebol tak starí! Nakoniec som zistil že jeho predchádzajúci majiteľ dejiny mágie učil, a on čo to pochytil. Scorpa som nakoniec poziadal o doučovanie z obrany.