Bude to láska?

~1~škola

Volám sa Mia a mám sedemnásť.
Práve sme sa s mojou mamou presťahovali.
Nebola som dvakrát nadšená, ale možno som potrebovala spoznať nových ľudí byť mimo ten šialený kolotoč na starej škole.
Môjho otca si nepamätám. Keď som bola malá odišiel od nás. Nikdy mi nechýbal pretože aj keď mama veľa pracovala nemala som sa zle. Vedela som že to robí koli mne,aby nám nič nechýbalo.

Takže byt bez nej pár dní už sa stalo akousi rutinou. Vedela som že musí chodiť na služobne cesty a ako som povedala mala som sedemnásť.
Nebola som malé dieťa.
.............................................................

,,Vstavaj" budila ma mama.
,,Ešte päť minút" zamumlala som do periny.
,,Dnes je tvoj prvý deň v novej škole,tak vstavaj". Hneď, ako to povedala som sa prebrala a vyhupla z postele.

Asi nikdy som sa tak netešila do škole ako teraz.
v starej škole to bolo v pohode. Bola som tá neviditeľná. Nikto si ma nevšímal. Bolo to fajn a zároveň v novej škole som chcela aby to bolo iné. Tu bol nový začiatok a mohla som byť kýmkoľvek.

Urobila som si rannú hygienu, naraňajkovala sa, a  mohlo sa vyraziť.

Školu mam od domu vzdialenú desať minut peši.A tak som si povedala,že menšia prechádzka z rána neuškodí.

Už som začínala byť nervózna. Stála som pred školou. Prsty na rukách sa mi začali potiť od nervozity. Z hlboka som sa nadýchla a vybrala som sa dnu,lebo iná možnosť ani nebola. A aj keď som sa tešila,vždy sa môže niečo pokaziť.

Keď som vstúpila hlavnými dverami do školy,hned som sa niekoho opýtala či nevie,kde je riaditeľňa. Ukázal na druhe dvere na ľavo a ja som tam zamierila.

Riaditeľka bolo celkom milá dala mi
kľúče od skrinky,kde som si vyložila nejaké tie učebnice a zamierila na moju prvú hodinu.

A to nemohlo byť nič iné,ako matika.NE-NA-VI-DIM. Aký normálny človek vám dá aby ste sa ráno učili matiku. Keď mozog ešte nepracuje.

Do triedy som prišla len tak tak. Akurát zazvonilo a ja som sa porozhliadla po triede,kde by som si mohla sadnúť.

Bolo tam jedno jediné voľné miesto. Zrovna pri nejakom chalanovi.Rýchlo som si tam sadla a nachystala sa.
Chalan si ma prezrel usmial sa,ale nič nepovedal. Do triedy prišla učiteľka.

Učiteľka ma vyvolala, a tak som sa predstavila pár vetami o sebe,a potom sme už iba pracovali a robili všelijaké nudné cvičenia.

Ubiehalo to strašne pomaly,no nakoniec zazvonilo. Všedci sa rýchlo zbalili a už aj odchádzali,na ďalšiu hodinu.

Ďalšia hodina bola biológia.Voľné miesto bolo pri babe tak som podišla k jej lavici a milo sa prihovorila.
,,Ahoj môžem si k tebe sadnúť?"
,,Jasne" odpovedala s úsmevom.
,,Ja som Mia". Nadhodila som.
,,Ja som Izabell ale všetci ma volajú Izi".
Bola celkom milá. Myslím,že spolu budeme dobre vychádzať.

Potom už iba prišla učiteľka a začali sme preberať nové učivo.
Takto ubehlo ešte niekoľko nudných hodín a bolo čas,ísť na obed.

Vyzdvihla som si obed a z táckou som sa pozerala,kde by som si mohla sadnúť.

Každý už bol v nejakej 'skupinke' a ja som nevedela kam, alebo skôr k akej skupinke by som si mala sadnúť.

Zrazu sa ku mne niekto zo zadu prihovoril.
,,Môžeš si sadnúť k nám."

Bol to ten chalan z matiky. Až teraz som si ho viac obzrela. Bol celkom pekný...hnedé vlasy,orieškové oči.
Ale nebol môj tip.

Iba som prikývla a sadla som si.
Sedeli pri ňom ešte dvaja chalani.
A začal mi ich predstavovať.
Jeden sa volal Alex. Mal blond vlasy a modré oči. A Nikolas mal hnedé vlasy a čokoládovohnede oči.

,,A ako sa voláš ty?"opýtala som sa troch hanblivo.
,,Richard"odpovedal a jemne sa uškrnul.
potom sme už iba jedli v tichosti a o ničom sme sa nerozprávali.

Keď som prišla domov mama bola v kuchyni.
,,Ako bolo"

,,Celkom v pohode."

,,Tak to je super. Že bolo celom v pohode" snazila sa napodobniť môj hlas no ja som sa nesmiala.

Na nič viac sa nepýtala ,za čo som bola vďačná.

Potom sme sa už iba pustili do večere,a po večeri,som bola unavená. Hodila som sa na posteľ,a spala som až do rána...

(699slov✨)