Bude to láska?

~5~

Zobudila som sa s otrasnou bolesťou hlavy. Zistila som že niesom u seba doma,čo ma ešte viac znepokojilo. Bola som ale hladná a tak som vstala že sa pôjdem naraňajkovať no zatočila sa mi hlava. Oprela som sa o stôl,keď v tom niekto ku mne pribehol. Chytil ma za ruku a obmotal ju okolo môjho pása,aby som sa o neho mohla oprieť.

,,Dávaj pozor nie že zase odpadneš"
povedal a usmial sa na mňa.

Zase? ono sa mi to už stalo?Bola som zmätená.

Pozrela som sa na neho,a zadívala som sa do jeho krásnych zelených očí,a keď som sa prebrala z premýšľania.Opýtala som sa

,,čo sa stalo?"

,,ty si nič nepamätáš?"
pokrútila som hlavou.

,,včera si odpadla"povedal po chvíli.

,,A kde je moja kamarátka prečo som tu s tebou a nie s ňou."

,,žiadnu tvoju kamarátku som tam nevidel"

Chcela som ísť rýchlo za Izi čo ak sa jej niečo stalo. Konečne som mala kamarátku,a mala som o ňu prísť?To som nemohla dopustiť. Začínala som sa o ňu báť. Znervoznela som... A začalo mi byť rýchlo srdce.

,,ja už budem musieť ísť" povedala som po chvíli môjho rozmýšľania,nad scénarmi,čo by sa jej mohlo stať.
Pomaly som mu púšťala ruku a odchádzala,keď mi pri dverách prišlo ZASE zle.
Chytia som sa zárubne a opieral sa o ňu.
On ku mne pribehol schytil ma na ruky a išiel so mnou do postele.

,,Oddýchni si"povedal a potom si ku mne sadol na posteľ.
Pomaly sa mi zatvárali oči a zase som zaspala.

--------------

Zobudila som sa a pozrela som sa von oknom. Vonku sa začínalo stmievať a keďže bolo leto,mohlo byť okolo 20:00

Dvere sa zrazu otvorili a v nich stál ten chalan.
Bol celkom pekný. Cez obťiahnuté tričko mu bolo vidieť tehličky. Jeho strapaté hnedé vlnite vlasy mu padali do tváre.

A potom som si na niečo spomenula.

,,A ja sa volám Marcus"preblesklo mi hlavou.

,,ahoj"prelomil ticho medzi nami.

,,ahoj Marcus??"

,,Áno,spomenula si si?"

,,Ani moc nie"

,,Nevadí ty si spomenieš. Pôjdeme zajtra do nemocnice,aby sme zistili prečo odpadávaš."

Už bol na odchode,keď som na neho zakričala.

,,Markus?"

Otočil sa a nadvihol obočie.

,,Hmm"

,,Ostal by si pri mne"

Ani neviem prečo som sa ho to opýtala . Asi som len nechcela byť sama.

Iba sa usmial a prikývol. Sadol si ku mne,a ja som zacítila jeho korenistocitrónovú voňavku.

Po chvíli si dal ruku cez moje ramena,a ja som si oprela hlavu o jeho hruď.

Cítila som sa pri ňom tak bezpečné,a pritom,som ho ani nepoznala.

Snažila som sa spomenúť prečo som odpadla,alebo čo sa včera stalo.No nič. tma. Žiaden záblesk. Prázdno. Pomaly som zaspávala a snívala...

(459slov✨)