Bude to láska?

Rande.

Marco

Bez slova som sa zdvihol a odišiel. Mohol som si vymyslieť hocičo lenže čokoľvek by som povedal iba by to danú situáciu zhoršilo.
Čiastočne to bola moja vina lenže nenechala si to vysvetliť.
Asi by som na jej mieste urobil to isté.
Lenže teraz keď bola tu vzdať som sa jej nehodlal.

Mia

Patril niekomu inému. Teraz to bolo definitívne. Závidela som jej pretože on mal byť môj. Mal. Pichlo ma pri srdci pretože som si uvedomila že to je minulý čas. Mala by som sa cez neho konečne preniesť.

...

Prešlo pár týždňov a ja som sa začala dávať dokopy.
Aj keď od jedného otecka zo škôlky prišlo pozvanie na večeru,zdvorilo som odmietla a povedala že si to premyslím.
Bol asi o päť rokov starší a tak som nevedela čím som ho mohla zaujať.
Či tým drdolom na hlave a mastnými vlasmi alebo to že som chodila bez makeupu a v teplákoch.

Každopádne musela som myslieť aj na paytona a dopad ktorý by to na neho mohlo mať keby sme sa rozišli.

Zároveň som konečne po rokoch chcela myslieť aj na seba, a tak som vytiahla vizitku z tašky a napísala či by sa nechcel stretnúť.

Odpoveď prišla takmer hneď
,, Vyhovuje o 17:00? "
,, Sme dohodnutý "

Poslala som mu svoju adresu a čakala.

...

Som naozaj sprostá. O piatej? Sú štyri a ja nie som pripravená a nemám stráženie pre paytona !
Hlavne že sme dohodnutý.
Preklínala som sama seba.
Vďaka bohu na poslednú chvíľu prišiel Mathias a paytona postráži.

Kým sa ony dvaja hrali ja som si dala vlasy do vysokého chvostu kde som si pár prameňov navlnila.
Dala som si čierne šaty ktoré mali na boku menší rozparok pretože sme sa nedohodli či ideme na večeru alebo je v pláne aj niečo iné.
,, hlavne že ste sa dohodli"
Občas som svoje podvedomie nenávidela.
Ale lepšie byť dohodnutá a nepripravená, ako pripravená a nedohodnutá.

Mathias a Pay išli do parku aby som mala čas a zatiaľ Pay nemusel nič vedieť . Dokým to nebude vážne.

Keď zazvonil zvonček otvorila som a čakala kým príde.
,,A-ahoj."
Prezrel si ma vo dverách. Bol vidno že bol v šoku ale najskôr musím zistiť prečo.
,,Prepáč. Dúfam že sa nepozerám moc. Len som neni zvyknutí na toto"
Kývol hlavou na moje oblečenie
Zamračila som sa
,,Teda. Nieže by sa mi to nepáčilo. Ale je to zmena... v teplákoch ti to pristane viac." Odvetil nakoniec.
,,Och" chytila som sa za čelo.
,,Prepáč asi je to moc ja..."
,,Nie,nie. Len je to príjemná zmena a malo to znamenať pochvalu že ti pristane čokoľvek ale poviem ti pravdu pochvali mi moc nejdú."
Usmiala som sa na neho bol sympatický a zábavný.
,,Keď sme k sebe tak úprimný,mne nejde veľa veci." Povedala som na odľahčenie situácie.
Obidvaja sme sa zasmiali.
,, Tak čo ti nejde ja ťa to naučím.

Lenže tu všetka sranda skončila...