Bude to láska?

Mal by si odísť...

Marco

Bolo to už až trápne deň čo deň stáť pred jej domom a čakať kedy pôjde a hlavne s kým.
No po týždni bolo na čase ísť za ňou.
Nabral som odvahu a zaklopal na dvere.
Keď sa dvere otvorili a uvidela ma bola prekvapená že ma vidí.
Nečudujem sa jej. Trvalo mi skoro týždeň kým som prišiel.

,,Ahoj" prelomil som to ticho medzi nami.
,,Ahoj poď ďalej" vstúpil som dnu a poobzeral som sa. Všetko bolo ladené do bielo béžovej a závesy na oknách boli čierne. Takže miestnosť vynikla.

,,Pay tu neni, ale za chvíľu pôjdem pre neho. Kľudne sa posaď "
Sadol som si na pohovku,a sledoval ako ide za barový pult a naliala vodu.
Vodu položila predomňa a sadla si naproti mne.
,,Prišiel som sem no vlastne ani neviem prečo. Som s inou, ale viac myslím na teba. Mal by som tu byť kvôli Paytonovi ,ale ja som tu kvôli tebe.
Jej oči sa na mňa pozerali pohľadom ktorý vedela iba ona.
Niečo medzi prekvapenosťou, zmätenosťou ,ale zároveň ako keby to vedela a bola šťastná no zároveň v jej pohľade nebolo nič.
Možno pri mojich slovách nič necítila.
Možno je s niekým a je šťastná lenže ja nie som.
,,Pay potrebuje otca" začala ,, ale nebudem ti klamať že ja teba nepotrebujem"
Jej slová ma zaskočili. Že to dokázala priznať. No ona pokračovala.
,,Ale si s niekým iným a ja nebudem tá, ktorá bude niečo rozvracať.
,,Nie som s ňou šťastný"
,,Tak prečo si s ňou prečo sa nerozídete?"
,,Sme zasnúbený"
Toto ju dostalo. Ako keby sa snažila nezrutiť a len pozerala do mojich oči či neklamem. Či to není len vtip.

,,Keď niekoho požiadaš o ruku tak to robíš pretože toho človeka miluješ a chcete si byť ešte bližší a nie že si s ním neni šťastný... mal by si odísť "