,,Si...skvelá a nejakým spôsobom som si ťa obľúbil. Už od prvej chvíle keď som ťa uvidel v tom bare. A potom som stále a stále na teba myslela a nevedel som ťa dostať z hlavi... A potom si mi odišla.
Nemôžem dopustiť aby si mi zase zmizla.
Musíš mi byť nablízku aj keď budeme iba kamaráti, hlavne neodchádza, neopúšťaj ma."
,,Nechcem ti tu prekážať" povedala som.
,,Neprekážaš. Ty si jediná osoba ktorá tu môže byť. Neprekáža mi a znesiem ju."
Obaja sme sa mierne zasmiali a z mojej tváre zmizol všetok hnev čo mi pred chvíľou koloval krvou.
,,Dobre môžem tu ostať kým sa moja mama nevráti zo služobky nech nie som doma sama samozrejme ak ti tu nebudem naozaj prekážať."
Pristúpil ku mne bližšie objal ma s úsmevom na tvári a zašepkal mi do ucha.
,,Ty nikdy nebudeš prekážať."
,,A vieš kam teraz ideme" opýtal sa ma.
,,Netušííím"
,,Ideme ku doktorovi"
,,Aleee veď som neodpadla od minula. Som v poriadku."
,,Dobre,ale nebudeme to riskovať že sa ti niečo stane."
Chytil ma za ruku a otvoril dvere. Pustil ma prvú a ruka v ruke sme vyrazili k autu ktoré bolo zaparkované pred domom,pred príjazdovou cestou.
Otvoril mi dvere od auta. Nastúpila som a zavrel za mnou. Obišiel auto a sadol si za volant.
Naštartoval.
Auto sa pohlo a mierili sme do tej nemocnice kde sme boli pred pár dňami.
Po 10 minútach sme zastali na parkovisku pred nemocnicou.
Vystúpili sme z auta a zamierili dnu.
Prešli sme dlhou chodbou vyšli na tretie poschodie a odbočili do prava.
Zastavili sme na recepcií kde slečna niekomu zavolala a potom nás priali dnu.
,,Dobrý deň slečna Mia mysle som si že ani neprídete." Povedal doktor s úsmevom na tvári.
Denne sa mu do ordinácie asi miliónkrát musia otvoriť dvere.
Ľudia sa mu sťažujú na rôzne problémy a on sa stále usmieva.
Toto na práci v lekárstve asi nikdy nepochopím.
,,To bol aj pôvodný plán,keby ma tento tu neprehovoril." Ukázala som na osobu vedľa mňa kde stál Marcus.
Doktor išiel ku skrinkám zo zdravotnými kartami a zamieril k písmenu M.
Otvoril šuplík a prehraboval sa kartami kým neprišiel na moje meno.
,,Tak tu vás máme slečna Mia"
Sadol si za svoj veľký dlhý písací stôl a otvoril kartotéku.
,,Tááák."
,,Mám pre vás dobru aj zlú správu."
Povedal no teraz už nie s úsmevom na tvári.
YOU ARE READING
Bude to láska?
Romance,,Prečo si ma v tom bare zachránil? Prečo sa o mňa staráš? pomáhaš mi?. Prečo mi nedáš pokoj."! To už som na neho kričala,a búchala ho do hrude. Po líci mi stiekla jedna neposlušná slza. Už som nevládala. Ničomu som nerozumela. Bola som na dne. On i...
