Bude to láska?

~14~

Úsmev sa mu znovu objavil na tvári a ja som začínala byť nervózna.

,,Dúfam že som vás vystrašil" zavtipkoval a úsmev sa mu znovu objavil na tvári.

No mne dvakrát do smiechu teda nebolo.

,,Prepáčte mi,ale moja práca je niekedy až moc nudná. A rád si robím srandu.
Každopádne dobrá správa je že neumierate a tá zlá správa je že, máte chorobu ktorá sa volá synkopa.
Vidím ze nerozumiete. Vysvetlím.
Je to dočasná strata vedomia,v dôsledku nedostatočného prietoku krvi do mozgu,spôsobená náhlym poklesom krvného tlaku. Nieje to nič vážne len by mal vždy pri vás niekto byť. Pre prípad."

,,Takže to nieje nič vážne som v poriadku?" Opýtala som sa pretože niektorým jeho slovám som nerozumela.

,,Áno ste v tom najlepšom poriadku. A ešte keď sa o vás bude starať tuna vás priateľ,ktorý je taký starostlivý,a pozorný.Nič sa vám nemôže stať. Ešte predtým ako ste k nam prišla nám párkrát volal že sa vám to stáva. Takéhoto chlapa sa držte" Dopovedal.

Bol strašne milí a tak som ho nechala v tom že sme pár.

Z doktorom som si ešte podala ruku a odišli sme.

,,Ták kam ideme teraz." Opýtala som sa zvedavo,ked sme boli na parkovisku,pretože posledné dny som bola iba zavretá v nútri. A chcela som sa konečne niekam prejsť a odreagovať od toho stereotypu."

,,Ideme na zmrzlinu." Povedal Marcus s úsmevom na tvári.

Vidno že zbožňuje zmrzlinu presne tak,ako ja.

***

Stáli sme už pred zmrzlinovím stánkom a pozerali akú by sme si dali.
Mali veľa rôznych príchutí a mne behali otázky hlavou.

Mám si z týchto všetkých zobrať vážne iba jeden kopček?
A ak áno aký?
Jahodový,malinový,čučoriedkový,
citrónový,jablkový,čokoládový,
karamelový...
kopček alebo si mam dať šmolkovú?

Marcus sa na mňa pozrel,a ako keby mi čítal myšlienky.

,,Vidím na tebe že s jedným končekom neodídeme,a moja peňaženka zaplače pri takej sume,ale čo by som pre teba neurobil princezná."

,,Tak aká to bude?" opýtal sa predavač a ja som sa z hlboka nadýchla a na jeden nádych  povedala.

,,Ták  poprosím vás kopček šmolkovej,malinovej,čučoriedkovej,
oreovej a horkú čokoládovú."

Vyprskla som a medzi časom ako som ja diktovala predavač nakladal.

Podal mi moju zmrzlinu s piatimi kopčekmi zmrzliny. A bolo to ltt aby mi nespadla na zem.

Marcus si dal jablkovú,citrónovú a bieli jogurt.

Presne tie ktoré by som si JA NIKDY nedala.
Pretože boli kyslé ble. Pri tej predstave mi zimomriavky prešli po tele že by som do úst vkladala ten kyslí citrón.

Odbočili sme a prechádzali sme sa, po parku ktorý bol v meste.

Ja som si spokojne lízala svoju zmrzlinu s úsmevom na tvári ako malé dieťa čo práve dostalo novú hračku.

,,No čo spokojná?" no bodaj by aj nebola keď ma to stálo toľko peňazí. Povedalo Marcusové podvedomie.
Ale pre ňu aj modré z neba.

,,Veľmi" odpovedala.

,,Tak to som rad princezná."

,,Nevolaj ma tak. Ja niesom princezná."

Zastavil a my sme sa na seba otočili.

,,A čo si ha? princezná. Moja princezná."
slovo moja zvýraznil.

,,Tak to si nejak fandíš ty....ty...ty...Batman"

Usmiala som sa nad prezývkou ktorú som mu vymislela a začala kráčať.

On ostal stáť a potom začal na mňa zo zadu kričať.

,,Ho-ho-ho mladá slečna takto sme sa nedohodli."

On ma dobehol a tak som znovu zastavila.

,,Nedohodli. Ty ma voláš princezná nech sa páči batmen." Povedala som a snažila sa potlačiť smiech s našej hádky.

Ja som akurát dojedala zmrzlinu.

Áno mala som jej viac ako Marcus,ale ja som ten tip človek čo ju rýchlo zje a nie ten čo si ju hodinu vychutnáva.

Marcus tu svoju hodil do koša a ja som sa na neho nechápavo pozrela.

On si ma prehodil cez seba a začal so mnou utekať.
Ja som mu búchala do chrbta a vravela nech ma pusti,lebo ľudia sa na nás všeliak pozerali.

,,Ale no ták princezná takéto správanie vám nepristane.  Nebudete si  predsa ničiť vaše krásne nožičky,váš princ vás dovedie až ku zámku."

Na tom som sa ešte viac rozosmiala.

,,Dobre nech ma teda batman odnesie do zámku za mojim princom."

On ma dal dole. A ja som už nohami stále pevne na zemi.

,,No dovoľ veď ja som ten princ" ukazal na seba a ja som sa snažila potlačiť smiech.

,,Kto by bol lepší než ja no povedz?"

Chcela som ho niečím vyprovokovať a tak som povedalala.

,, Nooo trebárs Richard,Milan..."

Síce Richarda videl iba raz,a Milana nie, no bolo jedno aké mená poviem. Hlavne že ho naštvem. 

Pritom Marcus je omnoho a keď vravím omnoho tak omnoho lepší od Richarda a Milana.

Marcus nadvihol obočie.

,,Robím si srandu" a začala som sa smiať na jeho výraze.
,,Kto by bol už lepší než ty. Ale mal si vidieť ako si sa tváril"

,,Ved teba ten smiech prejde princeznička."

A zase si ma prehodil cez plece .

,,Alé no ták. "

●

●

●

●

(816slov✨:)