Bude to láska?

~12~

,,čo sa stalo." Opýtal sa ma po chvíli môjho utešovania.

,,Nechcem o tom hovoriť"

Vlastne som ani nevedela čo povedať. Stalo sa toho veľa,a za niektoré z vecí mohol aj on.

,,Dobre. Poď si ľahnúť,a oddýchni si."

Iba som prikývla a nasledovala ho.

Zaviedol ma do spálne,a uložil do postele.

Chytila som ho za ruku a on si prisadol ku mne na posteľ. Začal ma hladkať po vlasoch.

A ja som pomaly zaspávala.

Ponorila sa do ríše snov,kde problémi neexistujú...

***

Prebudila som sa na hlasi,ktoré išli z dola,z predsiene.
Zodvihla som sa a zamierila ku dverám.

Neviem prečo no zastala som a nechtiac som si vypočula kúsok ich rozhovoru.

Stála tam chudá bruneta s jemne natočenými vlasmi,ktoré mala dokonalo upravené a na sebe mala biele tričko cez, ktoré mala prehodené čierne sako a obtiahnuté čierne nohavice.

,,Jennifer povedal som nie." skríkol Marcus

Ona sa k nemu priblížila o jeden krok a chytila ho za lakeť.

,,Prosím ťa" Povedala

Vidno že Marcus strácal nervy. Chcel po nej kričať, ale asi nechcel aby som sa zobudila.
Lenže to,sa už stalo.

,,choď preč" precedil pomezdi zuby.

,,ale" Chcela niečo povedať,no on ju zastavil.

,,žiadne ale" zdvihol na ňu mierne hlas.

,,Prečo ja nie?hmm?" opýtala sa.
Marcus nadvihol nechápavo obočie,a ona pokračovala.

,,Prečo tu štetku,tu necháš a mňa nie? Prečo ma nechceš vo svojom živote.? Čo má ona a ja nie. Veď sa na ňu pozri. Na chuderku čo sa za chvíľu nervovo zrúti. Len si tu tak napochoduje začne plačkať a necháš ju tu. Čím ťa tá chudera obalamutila? Hmm? "

,,Vypadni" Povedal surovo Marcus.

,,Neodpovedal si." Nedala sa

,,Nič ti nemusím vysvetľovať."

Dotyčná osoba sa otočila otvorila dvere a pri odchode s nimi nezabudla poriadne tresnúť.

Vtedy som si uvedomila že má to dievča pravdu. Odkedy sme sa tu presťahovali môj život je jedna veľká katastrofa. Nie že by vtedy nebol,ale teraz je to extrém.

Ten bar. Poznanie Marcusa,Richarda,Milan,škola,mafia a teraz ona.
Asi nie som v poriadku. Iba tu výplakávam cudzím ľuďom,ktorý majú vlastný život a ja ich obťažujem.

Asi preto že moja mama ma nikdy nevipočula. A otec... Je otec. Odišiel a potom...bum z čista jasna mafia...

Marcus sa otočil od dveri a pohľad mu padol hore na schodisko,a vtedy sa nám stretli pohľadi.

Zbehla som dole schodmi a pred ním zastala.
Neviem prečo. Či som chcela počuť vysvetlenie,alebo netuším.

,,Čo všetko si počula."

,,Všetko"

Povedala som chladne,nahnevane.
Bola som plná zlosti. Ani neviem či na neho,alebo na ňu.
On sa s ňou o mne rozprávala? Inak by odkiaľ vedela že som plakala a som "chudera". Ako to sama povedala.

,,Ja ti to vysvetlím"

,,Nič mi nemusíš vysvetlovať veď ja som "chuderka čo sa nervovo zrúti,a plače". Ak si toto o mne myslíš mal si mi to povedať a chuderka by ťa neotravovala."

Povedala som. On ma chytil za ruku a pritiahol si ma k sebe.

,,Nič také si o tebe nemyslím."

Pozeral sa mi priamo do očí.
Až som sa jeho pohľadu bála.

,,A čo si teda o mne myslíš?"

(523slov✨)