Bude to láska?

~28~ Čo je to byť naozaj šťastná?

,,Viem že o tom nechceš hovoriť ale..
prečo si si to urobila. Mohlo sa niečo stať bábätku. A tebe. Ani nechcem pomyslieť na to že by som prišiel neskôr"

,,Vieš Marcus" povedala a chytila moje ruky do tých jej.
,,Keď...keď som videla tú fotku... moje srdce sa rozpadlo na milión malých častí,ktoré sa už nikomu nepodarí zlepiť. A prečo? Pochopíš to keď budeš niekoho veľmi milovať,ale nebudeš môcť byť s ním."

Neviem či si to uvedomuje,ale ja to chápem. Chápem to. Milujem ju. Veľmi. Ale ona ma nemiluje. Bolí to,a to veľmi.
Snažím sa jej pomôcť najviac,ako viem. Byť jej oporou. Dúfajúc že raz ma uvidí viac ako len kamaráta.

,,Pospi si. Potom sa o tom porozprávame."

Zdvihol som sa z postele a dal si dole jej ruky.

,,Neodchádzaj" zastavil som vo dverách. ,,Prosím"

Kôli nej by som spravil čokoľvek. Čokoľvek len aby som ju videl šťastnú. Usmievať sa.

Nadvihla paplón a potľapkala na prázdne miesto vedľa nej. Začal som k nej kráčať. Zastavil som pred posteľou,ľahol si ku nej a ona cezo mňa dala paplón. Hlavu položila na moju hruď,a okolo si obmotala ruky.
Nehybne som tam ležal,a pozeral sa na ňu ,ako sa jej pravidelne nadvihuje hrudník . Po chvíli som si cez jej plece dal ruku a svoju hlavu zaboril do jej vlasov.

-----------------------------------------------

Posledných pár dní bolo pre mňa peklo. Od nášho posledného rozhovoru sme sa k tomu už nevracali. Veľa sme sa spolu nerozprávali,ale ani som ju k tomu nenútil. Vedel som že potrebuje čas.
Urovnať si niektoré veci a ja som to plne rešpektoval. No ten čas,keď sme sa spolu nerozprávali ma ubíjal.

Mia

Potrebovala som čas. Premyslieť čo ďalej zo svojím životom. Bolo toho všetkého na mňa v posledných dňoch priveľa.
Priveľa som na to myslela a nemohla som to dostať z hlavy.
Preto som si zobrala papier a pero a začala písať.

Dúfam,že nie som blázon keď idem písať veci zo svojho života sem na papier,ale snáď keď to zo seba vypíšem uľaví sa mi a nebudem hlavou stále niekde inde.
Život bez otca bol ťažký myslela som si že ma opustil,Nechcel ma. No potom som zistila že ma vlastne celý život chcel,iba chrániť neviem či pred sebou,alebo mafiou. Radšej by som žila s ním,než bez neho. Aj keď by to bolo nebezpečné. Ale už mi ho nič nevráti.
Marcus je skvelý mám šťastie že som stretla niekoho,ako je on.
Je mi ľúto,že mu nemôžem dať to,čo chce,ale teraz toho nie som schopná.
Niekoho milovať. Možno sa len bojím že ma zase  niekto ďalši opustí a radšej budem s ním kamarátka než ho stratiť úplne.
Marco. Moja prvá láska. Aši som sa musela spáliť,aby som si to všetko uvedomila. Život sa s nami hrá,no niekedy sa s nami hrajú aj ľudia.
Možno je veľa to že chcem byť šťastná. Ale čo to vlastne znamená byť šťastná?
Ani ja sama to netuším a neviem ci to vôbec niekedy zistím a budem sa cítiť naozaj šťastná.
Asi som naplánovala byť v 18 tehotná,ale za všetko čo sa v mojom živote stalo. Môžem za to iba ja.

(535slov✨)