Sedím v kúpeľni na studenej kachličkovej podlahe. Cez slzi ani nevidím. Ešte raz si pretrem tvár a pozrem sa na dve čiarky na teste.
To predsa nemôže byť pravda.
Spali sme spolu iba raz. Jediný raz. Ako môžem byť tehotná.
Znovu sa mi spustí vodopád sĺz,keď som si uvedomila že budem slobodná mamička.
Som to ja ale sprostá,čo som si myslela. Schytim si tvár do dlaní.
Bola som naivná keď som si myslela že sa mi ho podarí dostať zo života.
Najhoršie je ako to povie Marcusovi a mame? Nad tým radšej nejdem ani premýšľať.
Za dva týždne mám osemnásť.
Nie toto musí byť zlý sen a ja sa chcem z neho hneď prebrať.
,,Mia si v poriadku?"
,,Áno,daj mi chvíľku hneď som pri tebe."
Opláchla som si tvár ktorá bola celá červená a zaslzená.Nádych výdych a otvorila som dvere.
Zbehla som dole po schodoch a zamierila do kuchyne vybrala som si niečo na jedenie a začala som to pripravovať.
,,Si v poriadku?" zjavil sa pri mne Marcus.
,,Hmm" Ani som sa na neho nepozrela a ďalej si pripravovala toust.
,,Mia pozri sa na mňa"
Nádych výdych a pozrela som sa mu priamo do očí.
,,Mia ty si plakala?"
Podišiel ku mne a chytil ma za líce.
,,Nie,neplakala chceš niečo na večeru toust alebo vajíčka alebo..."
,,Mia. Rozprávaj sa so mnou."
,,Som v poriadku naozaj."
Zobrala som si svoj toust a išla do obývačky.
,,Mia nieje to divná kombinácia? Nič v zlom ale nutella zo šalátom paradajkou a tuniakom je trochu divné nemyslíš."
Och zase plačem tieto chuťe a hormóny niesu normálne. Viem to len pár minút a už to nedávam.,,Mia pozri sa na mňa"
,,Mia"
Nakoniec som sa na neho pozrela.
,,Nevrav mi že ty..."
A pozrel sa mi na brucho.
Ja som tam samozrejme začala revať jak hysterka a Marcusovi to hneď došlo.
Prisadol si ku mne bližšie a objal ma.
,,To bude v poriadku princezná. Hlavne neplač. Ja sa o teba a to malé postarám dobre?"
,,Marcus ja to nedam mam 17 chapeš. Sedemnásť",,Mám ťa veľmi rada vieš o tom?" povedala som v našom objatí."
,,Viem. Kto už by odolal mne."
Jemne som sa pousmiala čož bol asi Marcusou plán.
,,My to zvládneme dobre?",,Už mi nejde nachuť toust. Dala by som si pistáciovú zmrzlinu."
,,Takže ideme do obchodu?"
,,Vyzerá to tak"
Chcela som sa zdvihnúť,ale chytil ma za ruku. A ja som si naspäť sadla.
,,Môžem?"Prstom ukázal na moje brucho. Pousmiala som sa,chytila som mu ruku a položila mu ju na svoje brucho.(428slov✨:)
YOU ARE READING
Bude to láska?
Romance,,Prečo si ma v tom bare zachránil? Prečo sa o mňa staráš? pomáhaš mi?. Prečo mi nedáš pokoj."! To už som na neho kričala,a búchala ho do hrude. Po líci mi stiekla jedna neposlušná slza. Už som nevládala. Ničomu som nerozumela. Bola som na dne. On i...