Bude to láska?

~29~ Život ide k lepšiemu.

Od písania môjho listu prešli tri mesiace. Čo sa za tieto mesiace stalo? Je toho veľa takže, kde začať.

Začala som chodiť ku psychiatrovi.
Zistila som že sa potrebujem vyrozprávať niekomu,kto vás nebude súdiť a zároveň vám pomôže ,ako ďalej.
Zo všetkým čo sa mi stalo som sa zmierila,aj keď niekedy ľutujem svoje rozhodnutia.

Bruško mi je už celkom vidno a ďalšia vec je že vieme pohlavie.
Prisahám že už nikdy podotýkam nikdy nebudem spochybňovať Marcusovu intuíciu. Áno ani ja sama tomu nemôžem uveriť že mal pravdu. Je to chlapec!!
Ale aj tak si myslím že to je len náhoda.

,,Zlatko?" Počula som hlas a hneď na to zabuchnutie vchodových dverí.

,,V kuchyni" Áno. Toto je ďalšia novinka. Už tri dni chodím s Marcusom.

Bol tu pre mňa,keď mi bolo najhoršie. Aj terapeut mi povedal že by som mala začať odznova. Nebyť pripútana k minulosti.

,,Ahoj" Povedal Marcus a usmieval sa od ucha k uchu.

,,Ahoj čo by si chcel na obed. Špagety alebo..."

,,Pôjdeme do reštaurácie. Nebudeš sa namáhať."

,,Ale.."

,,Žiadne ale" A vtlačil mi bozk na líce.

Marcus bude skvelý otec. Už teraz staval detskú postieľku.
Bolo rozkošné ho vidieť,ako pozerá do návodu a snaží sa to postaviť.
Chcela som mu pomôcť,ale povedal že to všetko zvládne sám. Som vôbec prekvapená že to stojí.
Izbu sme premaľovali na modro a zbaviť sa tej farby z nás nam trvalo minimálne týždeň.

**************

,,Som najedená do prasknutia." Povedala som a zvalila sa na sedačku."

,,Ale zlatko... papáš za dvoch. Musíš sa poriadne najesť."

,,Zachviľu budem tlstá,ako slon a potom sa ti nebudem páčiť."

,,Ty sa mi budeš páčiť vždy." A pobozkal ma.

,,To ti pripomeniem,keď budem slon."

,,Alee zlatko si nádherná."

,,Nie som."

,,A to máš od koho."

,,Nemusí mi to nikto hovoriť. Vidím ako sa na mňa ľudia pozerajú."

,,Zlatko si najkrajšia. Nikdo krajší,ako ty neexistuje. Oni ti len závidia,aká si krásna."

,,To vravíš len preto,aby som nebola smutná."

,,Tak nie si pekná spokojná?"

,,Vidíš ja som to vedela!"
a rozplakala som sa.

Marcus sa na mňa pozeral pohľadom 'čo som zase urobil.'

,,Neplač. Si najkrajšia na celom svete."

,,A preto si sa v reštaurácii pozeral na tu čašníčku. Lebo sa ti páčila viac,ako ja a to číslo čo ti dala na učtenku? Musela si myslieť že s takou chuderou to chodíš a že ma kôli nej určite podvedieš!"

,,Zlatko neplač. Za prvé som sa na ňu nepozeral. Nebola pekná a to číslo som vyhodil hneď pri vchode."

,,Ale aj tak." Zodvihla som sa zo sedačky a zamierila do kúpeľne.
Zamkla sa a oplachla si uslzenú tvár.

,,Zlatko otvor."

,,Nie nechaj ma."

,,Vieš ze milujem iba teba."

To je prvýkrát čo mi povedal že ma miluje. Teda prvýkrát to bolo,keď som chcela odísť,ale teraz je to prvýkrát,keď sme vo vzťahu.

Odomkla som dvere a hodila som sa mu okolo krku.
,,Aj ja teba milujem."

,,Ty ma miluješ?

,,Nekaz túto chvíľu,ak nechceš jednu schytať."

Marcus dal ruky pred seba do obranného gesta. Usmial sa a pobozkal ma.

,,Vieš že milujem iba teba. Len teba."

Nebudem vravieť,ale tieto moje nálady niesu normálne,ale ja za to nemôžem!

A on ma miluje!!