Nechápavo som sa pozrela na Richarda
,,Čo si to povedal?"
,,Ja radšej pôjdem a nechám vás osamote hrdličky" Povedal Milan a zmizol za rohom.
Pozrela som sa na Richarda nechápavo a nadvihla obočie.
,,Čo je" Opýtal sa Richard podráždene.
,,Čo je? Tak ty si tu prídeš začneš tu kričať a potom povieš že spolu chodíme?! To čo malo znamenať.?"
,,Vieš čo? Radšej nič nehovor. Ochádzam!"
Myslela som si že tu to bude v pohode. Že prídem na iné myšlienky. Vrátim sa späť k svojmu običajnému životu.
Mýlila som sa.
Začala som si uvedomovať že nechcem byť ani tu. Pritom do tejtoj školy chodím sotva týždeň. A nikoho tu nepozná.
Možno by som mala prijať Marcusovú ponuku a byť mafiánkov. Možno by som mala dať markusovi šancu...
Lenže moje srdce je zlomené až príliš.
A bojím sa že ak mi niekto čo i len trochu ublíži moje srdce to nezvládnem,a rozpadne sa na milión kúskov,ktoré sa už nikomu nepodarí zlepiť.
***
Ani neviem čo ma to napadol len som zrazu utekala.Moje nohy nevedeli zastaviť a utekali až zastali pred tými dverami.
Vydýchala som sa a po chvíli zazvonila na zvonček.
Dvere sa pootvorili a v nich stále Marcus.
Jeho jemné kučeravé vlasy mu padali do tváre. A na tvári mal svoj typický úsmev.
Nechcela som si to pripustiť,ale niečím ma priťahoval. A čím viac som s nim bola tým viac si získaval moje srdce.
Zmätene sa na mňa pozeral. Z jeho výrazu bolo poznať že je prekvapený ba dokonca zaskočený,že stojím pred jeho dverami.
,,Môžem ísť ďalej?"opýtala som sa,a tým prerušila ticho.
,,Ehh Jasné poď ďalej pootvoril trochu viac dvere a ja som vošla dnu.
Neviem prečo, no po líci my stiekla neposlušná slza. Nebola som osoba čo by často plakala,ale teraz bolo strašne veľa vecí čo som sa dozvedela a nevedela som ich spracovať.
,,Čo sa stalo? Ty plačeš?"opýtal sa zo strachom v očiach,a utrel mi slzu z líca.
,,Ja...
Neviem.
Neviem prečo som tu prišla, len... Som bežala. Nemohola som tam ostať. "
,,Kde si nemohla ostať.?"
Vodopád sĺz mi začal stekat po tvári.
Nevedela som to zastaviť. Alebo skôr nechcela.
Nechala som slzám voľný priebeh.
Marcus ku mne podišiel a objal ma.
,,To bude v poriadku princezná" pošepkal mi do ucha. A ja som vdychovala jeho sladkú citrusovú vôňu.
(388slov✨)
YOU ARE READING
Bude to láska?
Romance,,Prečo si ma v tom bare zachránil? Prečo sa o mňa staráš? pomáhaš mi?. Prečo mi nedáš pokoj."! To už som na neho kričala,a búchala ho do hrude. Po líci mi stiekla jedna neposlušná slza. Už som nevládala. Ničomu som nerozumela. Bola som na dne. On i...
