V zovretí
akceptovať
bolesti,
údely,
ublíženosti,
údery.
Dať
účely
každým bolestiam,
nočným morám,
mocným nerestiam.
Dôvody,
prečo trpíme
a čo získame
vydržaním
v trápení
vedú cestou
na konci ktorej sú
odmeny.
Dočasné
občasné
súčasné
sú jasné
hranice
znesiteľnosti.
Ale verím múdrosti,
že jediné
neznesteľné
je to,
že všetko
je znesiteľné.
A úplné zatmenie,
dlhodobé trápenie
nás pokaždé učí,
že lúči
sa bytosť s rolou
obete.
Keď viete,
kam smerujete
celí ubolení
zmorení
zhorení,
no nedokončení.
Lebo zmysel
je dočasne
nenaplnený
a človeka bolí
trápenie sveta.
To, že nie je dieťa
chránené,
iba to zranené
tam hlboko v sebe.
Že sám je
ponorený
do ozveny
kriku
z vlastných úst
a bolesť nepočuje:
„Už ma pusť.“
Ale odpovedá:
„Vydrž a odmenený budeš,
mnou zmenený,
tak veľmi silný.“
Nezabudneš.
Ani na ňu
ani na seba.
Koniec nemá trápenia,
iba zmierenia
rozlúčky s homeostázou.
Bolí.
Bolíš.
Ale prechádzkou
po poli
poznania
sa hojíš
a odpúšťaš
metamorfózou.
0:39
________
possesssio (lat.)
-násilie
-sila
KAMU SEDANG MEMBACA
Presne pre ne sme
PuisiPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
