Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Ráno ráno ránečko, keď vychodí slniečko

<time skip>

A je to možné? Zobudil som sa skoro a bez halušiek! YAY! No ani dnes to nebolo boh vie ako príjemné prebudenie. Najskôr bolo všetko v poriadku no keď som sa pohol aby som zmenil polohu, znovu sa ozvali zlomeniny na krídlach. Odkopal som sa aspoň nakoľko tie dve huňaté vankúšiky pokryté perím a obväzmi ma zahrievalo aspoň na hornej časti tela dosť na to aby som perinu nepotreboval. Hoci tu bola nejaká zima. 

Netrvalo dlho než ma prišla skontrolovať Ruská ríša. Stále som z neho bol nervózny, ale po tom čo sa stalo včera už to bolo iné. Bol včera taký milí, až je to divné a nikdy by som to k nemu netipol. Ale myslím že som to potreboval a bol som mu za ten prístup vďačný. Už som sa ho nebál, naopak, bol som celkom rád že ho vidím. 

Ruská ríša: Dobré ráno, ako sa ti spalo?

Sovietska ríša: Skvele, ďakujem. 

Ruská ríša: Krídla stále bolia?

Sovietska ríša: Trochu... ja-... chcel som vám poďakovať. Za to čo ste pre mňa včera urobil a aj za to že si ma tu necháte samozrejme. 

Ruská ríša: Nemáš zač. ...Môžeš sa skúsiť posadiť ak to nebude bolieť. 

Pousmial som sa a pokúsil sa nejak sa nadvihnúť na rukách. RI mi pomohol a musím povedať že takto to bolo oveľa príjemnejšie, ale spať som takto asi nemohol :E

Ruská ríša: V poriadku?

Sovietska ríša: Áno, ďakujem veľmi pekne :)

Usmial sa a pohladil ma po vlasoch. 

Ruská ríša: Nestojí za reč. Prinesiem ti raňajky. 

Sovietska ríša: To nemusíte, zvládnem chodiť. 

Ruská ríša: Dnes nie. Musíš si odpočinúť. Ale neboj sa, chodiť môcť budeš normálne, ale nesmieš sa namáhať, rozumeno?

Sovietska ríša: Áno... V poriadku. :)

Ruská ríša: A radšej sa neusmievaj prosím ťa. -_-

Zakryl som si ústa. 

Sovietska ríša: Pardón. 

Prevrátil oči a neveriacky pokrútil hlavou a potom odišiel. Priniesol mi raňajky. Chlieb s maslom za čo som bol rád. (Niečo na čo som zvyknutý :D) A po raňajkách aj nejaké knižky. A ešte...

Ruská ríša: Sowiet, je tu ešte niečo. 

Sovietska ríša: Áno vaše veličenstvo?

Ruská ríša: Neviem na aký život si bol zvyknutý ale zdá sa mi že si tu trochu mimo a chcem o tom s tebou hovoriť. 

Sovietska ríša: Ide o niečo konkrétne?

Ruská ríša: Nie, chcem len aby si mi povedal ako to fungovalo keď si býval u otca. 

Sovietska ríša: Neviem, asi tak nejak normálne. 

Ruská ríša: Nie. Vidím na tebe že nie normálne. Chodil si do školy?

Sovietska ríša: Áno, hneď do troch. 

Ruská ríša: Prečo?

Sovietska ríša: Stále som v niečom lietal. Z dvoch ma vyhodili a z jednej by ma asi vyhodili teraz ale... už netreba. 

Ruská ríša: Prečo by ťa vyhodili?

Sovietska ríša: Pretože som odpálil dom Amíkom. A riaditeľ školy má s Amíkmi "osobné-finančné" vzťahy.

Ruská ríša: Čo tým myslíš? Korupcia?

Sovietska ríša: Mhm... 

Ruská ríša: Kto je riaditeľ tvojej školy?

Sovietska ríša: OSN. A tá škola pred tým to bola maličká, ázijská, tam bol ASEAN a predtým SNŠ ak si dobre pamätám. 

Ruská ríša: *povzdych* OSN, jasné. Mal si priateľov? 

Sovietska ríša: Ku koncu dvoch, inak ani nie. 

Ruská ríša: Dobre. A doma? Čo myslíš? V poriadku? Nebil ťa otec alebo... nezdalo sa ti že dostávaš neprimerané tresty?

Sovietska ríša: Prepáčte, ale otec mi neubližoval. Prečo sa tak pýtate?

Ruská ríša: Snažím sa zistiť čo sa ti stalo. Niektoré mentálne poruchy sú dedičné ale z tohto ten dojem nemám. Takže mi odpovedz. Nepôjdem s tým za nikým ani to nebudem riešiť, máš moje slovo. 

Sovietska ríša: Tak fajn, občas ma bil, ale nebolo to nič vážne len... proste každý rodič raz zbije svoje decko a vlastne... mi to ani nejak nevadilo. 

Ruská ríša: Ja to chápem. Len dúfam že tie rany naozaj nemáš od neho. Dobre, nebudem ťa už ďalej spovedať. Mám ešte nejakú prácu vonku no keby si niečo potreboval zakrič na mňa.